Ešte v čase streľby mal vystríhať obyvateľov 17-tisícového sídliska miestny rozhlas. „Mali sme overenú informáciu z polície, tak sme varovali ľudí,“ uviedol starosta tejto mestskej časti Vladimír Mráz pre agentúru SITA.
Zďaleka nie každý obyvateľ tunajších panelákov však zaznamenal hlásenie, podľa ktorého sa radšej nemá pohybovať pri oknách a chodiť do blízkosti ulíc Jána Smreka, Pavla Horova a Štefana Králika. Zabránil tomu pouličný šum, vzdialenosť reproduktorov i ďalšie rušivé okolnosti.
Niektorí varovanie počuli a z domu nevychádzali. O ďalšom priebehu udalosti však dostávali veľmi protichodné informácie, a to aj vtedy, keď už bolo zrejme po policajnom zásahu. Podľa jedných zdrojov páchateľ bol jeden, podľa ďalších až traja. Jedného z nich vraj už operovali, ďalší sa sám zastrelil. A kde je tretí? Nevedno. Ešte rozporuplnejšie boli údaje o počte obetí.
Informačné embargo platilo až do začatia improvizovanej tlačovky krátko pred 15. hodinou. Pritom sa strieľalo ešte pred 10. hodinou. Minister vnútra Daniel Lipšic obhajoval dlhé mlčanie tým, že polícii ide v prvom rade o svojich zasahujúcich príslušníkov – jedného predsa postrelili – a až v druhom rade o informovanie.
Podľa kriminologičky Gabriely Lubelcovej z Univerzity Komenského však ohrozená verejnosť potrebuje v takýchto prípadoch nevyhnutnú informáciu okamžite. „A nielen informáciu o možnej ochrane pred nebezpečenstvom, ale aj o tom, že nebezpečenstvo sa už pominulo, aby ľudia neboli zbytočne vystavení veľkému napätiu, neistote a stresu,“ dodáva Lubelcová.
Zároveň chápe, že ide o citlivú vec, ktorá predpokladá veľmi schopnú tlačovú službu ministerstva vnútra a polície, ktorá dokáže komunikovať s médiami aj v takýchto mimoriadnych situáciách. „Ide predsa o to, poskytnúť nevyhnutné penzum informácií o obmedzeniach, ktoré vyplývajú pre občanov, a zároveň nevyvolať masovú paniku.“
Zatiaľ zrejme ani polícia presne nevie motív páchateľa – prečo vraždil v byte, a dôvod jeho následnej streľby do náhodných okoloidúcich. Bolo to skratové konanie alebo obranná reakcia pri úniku? Bez ohľadu na to si Lubelcová myslí, že polícia i verejnosť na Slovensku sa musia pripraviť aj na prejavy anonymnej agresivity voči svetu, známe donedávna len v zahraničí, ktorými si človek kompenzuje svoju neúspešnosť alebo zlyhanie.
"Dá sa predpokladať, žiaľ, že tento typ kriminality sa v dôsledku informačného prepojenia súčasného sveta bude objavovať aj u nás, " uzatvára kriminologička.
