Besniaci vrah susedy ušetril a kázal im zmiznúť

01.09.2010 21:03
sviečky, obete, spomienka, devínska
Ľudia spomínali na obete tregédie aj zapaľovaním sviečok. Autor:

Stopy po guľkách, fotografia zavraždenej rodiny, horiace sviečky a hliadka mestskej polície aj v stredu pripomínali pondelkové besnenie vraha Harmana v paneláku na Ulici Pavla Horova v bratislavskej Devínskej Novej Vsi.

Vchod do domu hrôzy bol otvorený. Schodište v obytnom dome je ošarpané a neudržiavané. Chodba aj s bytmi ešte stále nesie znaky zločinu. Na zemi stopy krvi, na byte vyvraždenej rodiny Slezákovcov je policajná páska rovnako ako na susednom byte vraha. Vedľajšie dvere sú zase rozbité. Postarali sa o to kukláči. Jedna zo susied bola doma, ale obávala sa otvoriť, neskôr sa dočkala od polície ospravedlnenia.

Vyvraždená rodina v Devínskej Novej Vsi nebola rómska. Dve zo zastrelených žien však mali za manžela a priateľa Rómov, hovoria susedia z okolia. Vrah Ľubomír Harman mal povesť nenápadného človeka. Vraj za ním nechodila ani rodina. Ráno odišiel a večer sa vracal.

„Vždy chodil taký zadumaný, nezdravil nikdy,“ hovorí jeho suseda pani Marta. Prečo došlo k streľbe, si nevie vysvetliť. „Asi mu preplo,“ myslí si.

Dve ženy s vrahom zoči-voči

Tvárou v tvár sa ocitli s Harmanom dve ženy z vchodu, kde býval. Pani Marta má byt hneď vedľa strelca. Krátko pred vraždou odišla do obchodu na nákup. Pri návrate vo vchode bytového domu našla ležať postreleného muža. Spýtala sa, čo sa stalo a či mu volali sanitku. On odvetil: „Sused ma strelil.“ V tom však z vchodu vybehol Harman aj so samopalom. „Zmiznite,“ povedal preľaknutej Marte, ktorá držala za ruku malú vnučku. „Nevedela som, kam mám zmiznúť. Do brány som sa bála ísť, lebo by som musela prejsť tesne vedľa neho,“ hovorí. Vybrala sa teda ulicou. Napokon ju prichýlili v blízkej škôlke. Cestou sa však pootočila, lebo počula štyri-päť rán a videla už len ležať muža, ktorého sa pred chvíľou pýtala, čo sa mu stalo. „Anjel strážny stál nado mnou,“ spomínala včera vrahova suseda držiac vnučku za ruku.

Ďalšia pani Lýdia z poschodia nad vrahovým bytom práve menila okná. Počula rachot, obávala sa, aby jej nerozbili nové okná opreté na chodbe. Netušila, že práve prišli o život ľudia. Zrazu nastalo ticho, vyšla preto na chodbu, či sú sklá v poriadku. „Zrazu ten človek stál so samopalom predo mnou. Chcela som mu povedať, aby tie sklá nerozbil, ale nezmohla som sa ani na slovo,“ hovorí. Začula, ako jej strelec vraví: „Zatvor.“ Nevie si vybaviť jeho oblečenie, len úzku tvár, šedivé vlasy a „vyšinutý“ výraz tváre.

Lýdia mala pocit, že celá streľba vrátane tej na ulici trvala aj dve hodiny. Vtom zahučal výťah a prišla staršia pani. Opatrne otvorila dvere a poznamenala, že sa už bojí aj vyjsť.

Hlučná rodina?

Najbližší susedia väčšinou popierajú, že by obete streľby znepríjemňovali život v paneláku hlukom. Byt obetí má spoločnú stenu s bytom vraha. „Tu bolo v noci ticho, mali tam chlapca, ten chodil do školy, vraví suseda Marta. Podobne sa vyjadrila aj staršia pani o poschodie vyššie. "Neboli hluční. Len tá najstaršia zavraždená bola už nahluchlá a mala silnejší rečový prejav. Jej dcéry museli hlasnejšie rozprávať. Žiadne žúry sa tam nerobili,“ podotkla. Pani Lýdia sa pridáva tvrdením, že raz v noci bol hurhaj a jej spolubývajúci jej povedal, že „jedni tu robievajú krik“. Ženy si tiež kladú otázku, prečo Harman po streľbe v byte Slezákovej išiel o poschodie vyššie, „akoby niečo hľadal“.

Dvere do bytu zavraždených boli neporušené, vrah vyzbrojený samopalom a krátkymi guľovými zbraňami sa dnu dostal nenásilne. Suseda Marta hovorí, že „oni mali dvere otvorené, to bola tá smola“. Keď odchádzala v to ráno do obchodu, bolo v spomínanom byte ticho.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet farebné ruže a gerbery

Sweet farebné ruže a gerbery

49,99
Sweet ružové ruže a biele frézie

Sweet ružové ruže a biele frézie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk