Podľa neho vrah dlho potláčal agresivitu, ktorú uvoľnil ju tým najhroznejším spôsobom – pomocou zbrane.
Rodina, ktorú vrah vystrieľal, bola podľa susedov pokojná. Nepatrila medzi problémové. Čo teda mohlo vraha vyprovokovať k takémuto činu?
Vrah zrejme v sebe dlho potláčal zlosť a agresivitu. Potláčaný hnev pritom nemusel súvisieť so spomínanou rodinou. K jeho neadekvátnej reakcii stačil iba malý podnet, možno ho nahneval hluk z bytu. Čiže ten podnet, nemusel byť silný.
Môže jeho správanie súvisieť s tým, že to bola zmiešaná – aj rómska rodina?
Rasový motív tam necítiť. Potom by nevyšiel a nestrieľal by náhodne na ľudí, ktorí neboli jeho objektom. Práve to, že po vražde v byte manifestačne strieľal na ulici, svedčí o tom, že zlosť v sebe dusil veľmi dlho.
Čo ho v hlave hnalo k tomu, aby pokračoval v streľbe na okoloidúcich ľudí?
Ohromný pocit moci, že vyriešil nejaký problém a teraz vyrieši aj tých dokola. Keď zabil viackrát, začali sa mu v tele vyplavovať hormóny, prestal ovládať svoje správanie. K tomu zrejme prispela aj nejaká porucha osobnosti, resp. duševné ochorenie.
Mohol byť teda duševne chorý?
Áno, mohlo ísť o poruchu osobnosti s duševným ochorením.
Navonok podľa obyvateľov domu pôsobil ako tichý človek. Môže lekár u takýchto typov zistiť agresivitu?
Praktický lekár asi nie. Tí hodnotia vonkajšie prejavy. Klinický psychológ má však na to nástroje. Preto by mali ľudia, ktorí žiadajú o zbrojný preukaz, prejsť psychotestmi. Niekedy už len fakt, že treba ísť k psychológovi, odradí človeka od zbrojného preukazu. V praxi totiž platí, že to, čo chce človek pred psychológom skryť, nakoniec najviac ukáže.
Môžu psychológovia odhaliť stopercentne u každého človeka agresivitu?
Štatistiky dokazujú, že to nie je možné. S vysokou pravdepodobnosťou vieme odhaliť priamu alebo skrytú agresivitu, ale čo ju spustí a kedy u konkrétneho človeka, závisí od aktuálnej situácie. Je však rozdiel či sa agresivita uvoľní na ničení majetku alebo použitím zbrane, keď je k dispozícii.