„Myslím si, že jednostranné odtrhnutie etnika od svojej domovskej krajiny nie je v záujme Európy. Nie je ani v záujme riešenia územných sporov. Princíp územnej celistvosti považujem za základný princíp medzinárodného práva, ale aj spolužitia národov, štátov. Jednostranné odtrhnutie sa takého alebo onakého etnika nie je v európskom záujme,“ vysvetlil Dzurinda svoj postoj.
„Ja som nikdy nepovedal, že Slovensko nikdy neuzná Kosovo. Len vždy sme hovorili, že budeme veľmi vážne brať na zreteľ aj srbský záujem, aj hlas Belehradu. O tomto to celé je. Mali by sme pôsobiť tak, aby Belehrad uveril, že to myslíme so Srbskom v EÚ vážne, a zároveň tak, aby sme pomáhal i tomu potrebnému dialógu medzi Belehradom a Prištinou,“ dodal minister. Slovensko je jednou z piatich krajín EÚ, ktoré Kosovo neuznalo. Okrem Slovenska sú to Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko.
Slovenská zahraničná politika má dve priority – Východné partnerstvo a západný Balkán. „Sme neveľká krajina, preto iste nemôžeme mať toľko zahraničnopolitických priorít ako USA alebo Nemecko, ale dve máme veľmi silné a najvyššie. Okrem Východného partnerstva, alebo tých siločiar smerom na východ, popri Ukrajine samozrejme, mám na mysli aj Bielorusko, Moldavsko, Kaukaz, ale aj vzťah k Rusku, tak tou druhou najsilnejšou zrejme je práve Balkán. Krajiny bývalej Juhoslávie. Tak, ako sme boli úspešní v príbehu Chorvátska, tak chceme byť užitoční aj ďalším krajinám, aj Macedónsku, aj Čiernej Hore, aj Srbsku, všetkým krajinám bývalej Juhoslávie,“ tvrdí Dzurinda.
Je presvedčený, že stabilita Balkánu závisí od dvoch pevných nôh – okrem Chorvátska je podľa Dzurindu tou druhou európske Srbsko. „Som rád, že som mohol v minulých dňoch odôvodniť a vo Výbore pre európsku integráciu nechať odsúhlasiť návrh ratifikácie Stabilizačnej asociačnej dohody. Budeme len piatou krajinou, ktorá ju v parlamente, verím, ratifikuje. Ale budem pôsobiť pozitívne voči Srbom aj za európskym stolom, podobne, ako som pôsobil voči Chorvátom. Chystám sa túto tému otvoriť. Potrebujeme, aby Srbsko malo jasnú proeurópsku perspektívu. V decembri dalo prihlášku za člena EÚ, dodnes nebola z Európskej komisie reakcia. Budem svoj hlas veľmi intenzívne venovať tomu, aby Srbsko takúto jasnú cestovnú mapu dostalo,“ prisľúbil nový šéf diplomacie.