Susedské spory, ktoré môžu spôsobiť tragédiu, nemá kto riešiť

03.09.2010 06:01
vrah, streľba, Devínska Nová Ves, strelec
Na displeji fotoaparátu je strelec z Devínskej Novej Vsi. Autor:

Ľubomíra Harmana, vraha z Devínskej Novej Vsi, mohla svojím správaním vyprovokovať Ružena Halászová. Tá podľa svedkov v poslednom čase chodievala častejšie na návštevu k matke, ktorej byt susedil s Harmanovým.

Halászová mala povesť konfliktnej osoby. Spolu so sestrou pred piatimi rokmi týrala obyvateľov domu v Devínskej Novej Vsi. Podľa reportáže z roku 2005, ktorú uverejnila televízia Markíza, mali sestry susedom rozbíjať okná, ničiť poštové schránky a vyhrážať sa smrťou. S obyvateľkami si nevedela dať rady ani polícia. Preto, že neplatili nájomné za byt v Devínskej Novej Vsi, ich deložovali.

Podobné problémové rodiny sa dnes dajú nájsť v takmer každom dome. Prvá iskra susedského sporu, ktorý sa môže skončiť vzájomnými útokmi, môže podľa Petra Plevu, hovorcu Mestskej polície v Bratislave, preskočiť napríklad aj v prípadoch, keď vedľa seba bývajú čistotný obyvateľ a chovateľ psa, alebo ak jedna rodina usporadúva hlučné žúry po desiatej v noci. Dôvodom sporov sú veľmi často aj stavebné prerábky a hluk z nich, ktorý obťažuje susedov aj cez víkendy či v noci.

Ak sa majitelia bytu, na ktorých strane je problém, zatnú, vyriešiť susedský spor je nemožné. „Asi desať rokov vedie mestská časť súdny spor s rodinou, u ktorej sa vyskytujú drogy a ktorá znepríjemňuje ostatným obyvateľom životom. Bývajú pritom v byte, ktorý patrí mestskej časti. Súdny spor o jej vysťahovanie stále nie je skončený,“ rozpráva o skúsenostiach s problémovými rodinami Ľubomír Andrássy, hovorca bratislavskej mestskej časti Petržalka.

Ľudia sa pri sťažnostiach na susedov ako na prvé miesto obracajú na miestny či obecný úrad. Andrássy upozorňuje, že obec v tejto oblasti má malé kompetencie. „Môžeme rodinu upozorniť, alebo pokarhať, a to je všetko. Na problém potom upozorňujeme políciu, úrad práce či hygienikov, podľa toho, o čo ide v susedskom spore,“ dodal Andrássy.

O nulových kompetenciách samospráv hovorí aj podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány. „Mestá či obce môžu zasiahnuť vtedy, ak niekto porušuje nariadenia, ktoré sami vydali a na ktoré majú vplyv – napríklad porušovanie verejného poriadku. To však samotný problém neodstraňuje,“ povedal podpredseda. Dodal, že pri občianskoprávnom spore môžu konať len príslušné súdy a štátne úrady. Ľubomír Andrássy si myslí, že zodpovedné inštitúcie si nad problémom susedských sporov zatvárajú oči.

Právnici pri susedskom spore ľuďom najprv odporúčajú vec riešiť cez obec a políciu. „Mestská polícia pri priestupku môže uložiť pokutu do 33 eur,“ vysvetľuje právomoci Pleva. To pre neprispôsobivých ľudí nie je žiadna hrozba. Štátna polícia by mala zasiahnuť, ak sa do prípadu dostane vydieranie či krádež. Petra Hrášková, hovorkyňa bratislavského krajského Policajného zboru, neodpovedala, či im na to kompetencie stačia. Uviedla iba, že policajti postupujú podľa zákona.

Štatistiky, ako často k takýmto prípadom dochádza, polícia neeviduje. „Je možné zistiť, koľko trestných činov vydierania alebo krádeže bolo v ktorom období vyšetrovaných. Nie je však možné zo štatistík určiť, či ide o spor susedov, alebo v akom vzťahu sú procesné strany,“ vysvetlila. A tam, kde nie je štatistika, neexistuje ani problém.

Poslednou šancu pre ľudí ako zastaviť konfliktného suseda, je súd. Ten mu môže uložiť, aby sa zdržal konania, ktoré obťažuje suseda. Nerešpektovanie súdneho rozhodnutia je potom neskôr kvalifikované ako trestný čin.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku