Voľný pád po výstupe na vrchol hnevu

Ten človek sa musel zblázniť, hovorili si ľudia. A médiá vzápätí informovali o šialenom strelcovi. Dodnes však nie je potvrdené, že by trpel nejakou duševnou chorobou.

04.09.2010 21:01
ľubomír harman, streľba, vrah, devínska Foto:
Ľubomír Harman na streleckej súťaži.
debata (106)

Ten človek sa musel zblázniť, hovorili si ľudia. A médiá vzápätí informovali o šialenom strelcovi. Dodnes však nie je potvrdené, že by trpel nejakou duševnou chorobou.

Zatiaľ márne sa hľadá motív, prečo zabíjal. Z nenávisti k susedom, k Rómom, k celej spoločnosti? Alebo zo sebaľútosti, bezmocnosti, osamelosti? Z pocitu neznesiteľnej krivdy alebo dokonca z nutkavej potreby upozorniť na seba a svoj problém, s ktorým si sám nevedel poradiť? Prečo však vraždil aj nevinných náhodných ľudí, ktorých nepoznal a oni nepoznali útočníka?

Vyzerá to tak, že Ľubomír Harman strieľal bez zjavného motívu. Každý hľadá jednu konkrétnu príčinu jeho šokujúceho správania, ale čo ak ich bolo viac? Konanie človeka predsa riadi množstvo pohnútok, málokedy len jedna.

Michael Douglas v skvelom trileri Voľný pád sa nervovo zrúti v dôsledku automobilovej zápchy, ale čo všetko tomu predchádzalo a čo jeho cestu k masovému vraždeniu potom sprevádzalo!

Devínska Nová Ves v pondelok 30. augusta. Šok... Foto: Robert Hüttner
devínska, polícia, streľba, obeť Devínska Nová Ves v pondelok 30. augusta. Šok neutrpela len táto mestská časť Bratislavy, ale celé Slovensko. Ľubomír Harman zavraždil siedmich ľudí a zbraň namieril aj na seba.

Netreba aj v Harmanovom prípade oddeliť hlbšie príčiny, pohnútky a dlhšie pôsobiace faktory od tej povestnej poslednej kvapky, ktorou pretiekol pohár a športovému strelcovi náhle „ruplo v debne“?

Vyzerá to na nezmyselný zločin s množstvom náhodných obetí, jeden z tých, aké sa donedávna vyskytovali prevažne v Amerike. Dnes ich je však plný svet.

Napríklad v takom Fínsku, dosť porovnateľnom so Slovenskom, sa len za ostatné dva roky vyskytli tri podobné prípady. Naposledy vrah strieľal na Silvestra 2009 v nákupnom centre pri Helsinkách. Bilancia jeho besnenia – šesť mŕtvych. Páchateľ sa nakoniec zastrelil sám.

Zo správy Akadémie FBI, ktorá zhrnula poznatky o strojcoch týchto hromadných vrážd v Spojených štátoch, vyplynulo, že v čase spáchania zločinu nemali „triezvu, zdravú myseľ“. Inými slovami: čosi tak zásadne zmenilo spôsob ich uvažovania, že konali nepochopiteľne.

„Strelci, ktorí konajú v amoku, zvyknú strieľať na hocikoho,“ potvrdzuje slovenský psychológ a súdny znalec Robert Máthé. To však neznamená, že sa na svoj čin nepripravujú. V ústraní si ho dokonca predstavujú. A zároveň hromadia v sebe zlosť na ľudí – konkrétnych alebo aj neznámych, na celý svet. Až nakoniec príde hodina H a oni sa rozhodnú konať.

Nie každý psychopat vraždí

Ak chce ministerstvo vnútra a policajné prezídium efektívnejšie bojovať proti tomuto typu kriminality, nestačí zrejme označiť centrá zločinu (v zmysle regiónu či lokality), ale skôr sociálne prostredie a skupiny obyvateľstva, kde sa potenciálni páchatelia tohto druhu môžu vyskytovať.

Podľa odborníkov si tam treba všímať ľudí, ktorí navonok nemusia ničím pripomínať zločincov, majú dokonca čistý register trestov, ale v zlomových chvíľach sa môžu zmeniť na monštrá vraždiace spontánne, impulzívne.

Niekedy to môžu byť ľudia so psychopatickými poruchami osobnosti (novšie ich označujú ako antisociálne poruchy). Podľa psychológa Antona Heretika je takých v každej populácii okolo 10 percent.

Podľa čerstvejších výskumov ide o jedno percento žien a tri až osem percent mužov. Zároveň však platí, že zďaleka nie každý páchateľ násilnej trestnej činnosti je psychopat.

Odborníci ďalej poukazujú na súvislosť medzi sociálnou situáciou človeka a násilnou kriminalitou. Kriminológ Květoň Holcr upozorňuje na súbežnosť jej rastu s vývojom nezamestnanosti na Slovensku.

Pripomeňme si, že aj Harman bol posledné dva roky nezamestnaný. „Dlhšie trvajúci tlak nepriaznivej sociálnej situácie vyúsťuje do napätia a konfliktnosti medziľudských vzťahov,“ konštatuje sociologička kriminality Gabriela Lubelcová.

Lubelcová skúmala sociálne profily páchateľov násilnej trestnej činnosti stíhaných v priebehu ôsmich rokov (1997 – 2004). Z jej zistení prekvapuje vysoký, až 80-percentný podiel prvopáchateľov, ľudí, ktorí predtým neprišli do sporu so zákonom.

Harmanova sestra sa odmieta vyjadriť

Ako sa Pravde podarilo zistiť, sestra Ľubomíra Harmana Monika je vzdelaním inžinierka a pracuje v bankovom sektore. Keďže pred verejnosť si zatiaľ neželá predstúpiť, pre médiá sa v tejto chvíli nemieni vyjadrovať a kategoricky odmieta poskytovať rozhovory. Pokúsili sme sa s ňou spojiť v jej zamestnaní, dostali sme však informáciu, že tento ani ďalší týždeň nebude k dispozícii. Podľa zdroja Pravdy mala svojho brata veľmi rada a rovnako ako on sa venovala športovej streľbe. Na základe rozhodnutia rodiny Ľubomíra Harmana všetky úkony, ktoré sa ho týkajú, vykoná ich právnik v zastúpení. Harmanov pohreb sa v záujme bezpečnosti rodiny v najbližšom čase nebude konať. Ľudia z Harmanovho okolia vraj sestre naznačovali, že „by s Ľubom mala niečo urobiť, lebo zle skončí“, údajne jej navrhovali, aby ho vzala preč z prostredia, v ktorom žil. Sestra má dobré spoločenské postavenie a pravdepodobne brata aj finančne podporovala.

(IRK)

106 debata chyba