Ako vyzeral interiér rokov šesťdesiatych?
Na fakulte architektúry sme síce tvorili a vymýšľali interiéry, ktoré sa objavovali v časopisoch, ale ich realizáciu sme nesledovali. K tomu, ako to vyzeralo v skutočnosti, sa viem vyjadriť iba ako normálny užívateľ bytu, ktorý vtedy, samozrejme, bol bez bytu.
A váš pohľad užívateľa na vtedajší nábytok?
To boli väčšinou hromadne vyrábané takzvané sektorové nábytky, ktoré v obývačke zaberali celú jednu stenu. Išlo vlastne o skladačku, fabricky vyrábanú, z ktorej sa dali vyskladať rôzne zostavy. To bola najvyššia úroveň, ktorá sa na trhu dala dostať. Vtedy ani nešlo o to, že si dám interiér navrhnúť a vyrobiť, lebo základnou otázkou bol vlastne priestor bytu – mať byt bolo dôležité. Niektorí naši profesori, ako napríklad František Jirák, ale aj Vojtech Vilhan a Ferdinand Milučký, vyvinuli sektorové zostavy, ktoré mali trošku aj znaky modernosti. Lebo dovtedy tu boli len skrinky rôzneho tvarovania.
Inšpirovali ste sa pri navrhovaní nábytku Západom?
Chvalabohu, aj to, čo sa vyrobilo u nás, bolo do veľkej miery ovplyvnené Západom, hlavne Fínskom a Švédskom. Severské krajiny sa už vtedy zameriavali na nábytok do obytných priestorov. Byt bol vtedy iba konzumným priestorom. Severské tendencie veľmi ovplyvnili tvarovanie nábytkov u nás.
Ako vyzerali nábytkové zostavy?
Zvyčajne mali svetlé farby, dyha dub a všetko bolo vymyslené na báze priemyselnej výroby. Aj dnes ešte možno tento nábytok hocikde vidieť.
Najprv bol nábytok drevený, nie?
Len drevený. Potom už svetoví dizajnéri začali z plastických hmôt tvarovať najmä sedacie súpravy. Dodnes sú známe ako diela významných západných architektov – ide o rôzne „mušle“ na sedenie, ktoré v tom čase vznikli.
Z čoho ste vtedy ako tvorcovia interiérov čerpali nápady?
Viete, u nás do šesťdesiateho ôsmeho roku neexistovala ani literatúra, nebolo sa čím ovplyvňovať. Schválené časopisy o bytovom dizajne dostalo iba pár významných inštitúcií v republike.
Ako vyzerala socialistická kuchyňa?
Kuchyňa v obytnom dome bola naozaj problém. Boli predstavy, že by sme sa mali inšpirovať do určitej miery aj ľudovou architektúrou, čo zodpovedalo celkovej politike štátu. Teda nekopírovať cudzie vzory. Francúzi mali vyvinuté typy kuchynských zostáv, ktoré sú dodnes známe pod pojmom sektorová kuchyňa. Existoval však aj pojem takzvanej severskej kuchyne, kde bolo všetko minimálne, ale dokonale funkčné, premyslené. To najviac zodpovedalo priestorovo a rozmerovo bytom, ktoré sme pod vplyvom severských štátov tiež začali uplatňovať. Teda rozmerovo boli obmedzené, obytné priestory v prvých panelákoch mali rozmery 3 krát 3,30, maximálne 4,20 metra. Šesť metrov, to už by bol veľký experiment. Z toho vyplývalo aj to, že naozaj moderné nábytkové steny ani neboli určené pre bežného spotrebiteľa, ale robili sa individuálne. Niekto si objednal v špeciálnej fabrike na interiérový nábytok návrh u významného architekta, a tak sa prvý raz dostalo do prostredia našich bytov čosi, čo malo vyšší štandard než ten utilitárny a rozmerovo minimálny.