Na východnom Slovensku už postavili vo viacerých mestách a obciach niekoľko podobných kontroverzných múrov.
Mesto stenou uzavrelo koniec slepej ulice, na ktorý nadväzovali chodníčky do lokality Stará tehelňa. Tými si obyvatelia sídliska s asi 2000 prevažne rómskymi obyvateľmi skracovali cestu do mesta. „Vzhľadom k tomu, že tu boli mnohopočetné sťažnosti na vandalizmus, priestupky a inú protispoločenskú činnosť prechádzajúcich, toto opatrenie by malo vyriešiť viacero problémov naraz,“ povedal o rozhodnutí mesta primátor Pavel Hagyari.
Stena na konci Murárskej ulice je dlhá osem metrov, po namontovaní bránky bude priechodná. Kľúče od nej budú mať podľa Adamovej majitelia blízkych pozemkov. Náklady samosprávy na stenu dosiahnu 2000 eur. Na sídlisko Stará tehelňa sa jeho obyvatelia dostanú po iných udržiavaných cestách a chodníkoch, poznamenala Adamová.
Na východnom Slovensku vyrástlo v nedávnej minulosti viacero podobných múrov. Približne pol kilometra je dlhá stena v Michalovciach, ktorá bráni priechodu obyvateľov osady Angi mlyn cez blízke sídlisko. Múr tiež stojí v obciach Ostrovany a Lomnička, v Sečovciach či v Trebišove.
Výstavbu múrov kritizovali viaceré rómske organizácie. Steny napríklad označili za prejav segregácie.
Na Slovensku žije podľa štatistík Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity približne 380 000 Rómov. Asi polovicu komunity tvoria deti do 18 rokov, časť Rómov žije v zaostalých osadách. Práve v týchto lokalitách spolužitie Slovákov s Rómami sprevádzajú konflikty, obyvatelia sa najčastejšie sťažujú na kriminalitu, neporiadok či pokles hodnoty svojich nehnuteľností.