Trest od únie môže prísť, hoci vláda to stále popiera

Slovensko Európu pobúrilo, hoci vláda aj napriek veľmi tvrdým vyjadreniam viacerých predstaviteľov únie z posledných dní tvrdí opak. Odmietnutie pôžičky pre Grécko sa nám môže už čoskoro vypomstiť. Dôkazom je aj vyhlásenie prezidenta Európskej centrálnej banky Jeana-Claudea Tricheta, že ak by banka vedela, ako sa Slovensko zachová, nesúhlasila by s jeho prijatím do eurozóny.

12.09.2010 21:02
Jean Claude Trichet Foto:
Prezident Európskej centrálnej banky Jean Claude Trichet
debata (161)

Analytici tvrdia, že jeho vyjadrenie nemožno brať na ľahkú váhu. Varujú, že aj keď zo strany Európskej únie oficiálne nijaký trest nehrozí, sú aj iné spôsoby, ako nám to môže dať pocítiť. Či už pri blízkom rokovaní o európskom rozpočte, poskytovaní peňazí z eurofondov alebo obsadzovaní Slovákov do rôznych funkcií. Na slovenský postoj navyše môžu doplatiť aj ostatné nové, respektíve pristupujúce krajiny únie.

Odborníci na zahraničnú politiku sa zhodujú, že trest zo strany únie nepríde priamo. „Na nejaké sankcie tu nie je priestor, lebo to, čo Slovensko spravilo, je po právnej stránke čisté. Môže to však mať rôzne politické dôsledky, ktoré ťažko predvídať,“ hovorí Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Európski partneri môžu slovenským politikom ich pochybenie pripomínať napríklad pri zostavovaní rozpočtu EÚ alebo pri plánovaní budúcich projektov, kde Slovensko môžu posudzovať prísnejším metrom ako v minulosti. Krajine sa tiež nemusí viac dariť získavať pre svojich kandidátov politické posty či pridelenie rôznych úradov a inštitúcií.

Podľa politológa Ivana Štefunka z informačného portálu EurActiv.sk bude mať kritika predstaviteľov únie priame a nepriame dosahy, pričom tie nepriame budú oveľa väčšie. Na potreby Slovenska sa zrejme nebude prihliadať už pri rokovaní o európskom rozpočte. Prejaviť sa to môže napríklad v tom, že západoeurópske štáty nebudú brať zreteľ na pripomienky slovenských partnerov a presadia zvýšené dotácie pre poľnohospodárstvo. Doteraz platila aj tzv. bratislavská výnimka, keď Slovensko malo výhodu pri čerpaní eurofondov pre vedu a výskum. „Nevidím dôvod, prečo by nám ju teraz znova mali dať,“ tvrdí Štefunko.

Krajina pod Tatrami poškodila európske štáty aj morálne. „Európska únia sa prvý raz ocitla vo finančnej kríze, kde bolo treba prejaviť solidaritu, a Slovensko zareagovalo zvláštne,“ pripomína Štefunko. Takto by podľa neho aj nám mohli vyčítať, prečo Slovákom kedysi Medzinárodný menový fond poskytol pôžičku, keď si zlú finančnú situáciu za Mečiarovej éry spôsobili sami. „Pre Slovensko je to veľmi nepríjemná situácia a ukazuje sa, že nás predvolebné sľuby SDKÚ a SaS dostali do pasce,“ hodnotí Štefunko. „Slovensko sa môže ocitnúť v pozícii toho, kto bude teraz ťahať za kratší koniec. Je otázne, kde a v akej intenzite sa to prejaví,“ varuje Bilčík.

Politológ Michal Horský upozorňuje, že odmietnutie pomoci Grécku pocíti nielen Slovensko, ale aj ďalšie krajiny na jeho úrovni – teda nové členské štáty a tie, ktoré sa k EÚ iba chystajú pristúpiť. „Sprísnia sa podmienky a kritériá solidarity. Hospodársky rozvinuté krajiny únie budú dvakrát zvažovať, akú solidaritu prejavia novým členským štátom,“ vysvetľuje. Povesti Slovenska podľa neho uškodilo aj „poúčanie“ slovenských politikov o tom, kto má byť solidárny, kto má komu pomáhať, či vyhlásenie premiérky Ivety Radičovej, že čaká ospravedlnenie Európskej únie za to, že kritizovala rozhodnutie slovenského parlamentu o pôžičke pre Grécko.

„Jeden hospodársky trpaslík nemôže dávať mravokárne lekcie zakladateľským krajinám Európskej únie,“ domnieva sa Horský. Ako dodáva, európski politici sa už 60 rokov snažia vyhýbať ostrým vyhláseniam a hľadať konsenzus. „Nesmú si dávať podmienky, aby sa im niekto ospravedlnil, ako to teraz urobila pani premiérka,“ zdôrazňuje Horský. Zatiaľ čo renomé problémovej a euroskeptickej krajiny podľa neho doteraz patrilo Českej republike, po posledných prechmatoch slovenskej vlády môže Slovensko svojho suseda vystriedať. „Negatívny imidž v Európe teraz preberá Slovensko,“ hovorí politológ.

Názor analytikov potvrdzujú i nedávne ohlasy Európskej únie. Okrem Tricheta viacerí vysokí predstavitelia únie údajne vyslovili názor, že zvyšné krajiny EÚ by Slovensko mali potrestať. Podľa agentúry Reuters európski diplomati tiež naznačili, že v budúcnosti môžu Slováci len ťažko očakávať solidaritu od ostatných štátov európskej dvadsaťšestky.

Kritike z Bruselu sa v nedeľu venoval aj minister financií Ivan Mikloš v relácii STV O 5 minút 12. K Trichetovmu vyhláseniu sa vyjadriť nechcel s vysvetlením, že išlo o neverejné rokovanie. Pripustil však, že stanovisko slovenskej vlády a európskych inštitúcií bolo zásadne odlišné. Slovenská strana však podľa Mikloša napriek opakovanej kritike nepodľahla tlaku na poskytnutie pôžičky zadlženému Grécku. „Chránime legitímne záujmy Slovenskej republiky. Je to rozhodnutie slobodne zvoleného parlamentu,“ zopakoval Mikloš s tým, že za pôžičku v Národnej rade hlasoval iba jeden poslanec.

O zamietnutí pôžičky Grécku hlasoval parlament v auguste. Malo ísť o sumu 800 miliónov eur na záchranný balík pre Grécko, ktorého celková hodnota je 110 miliárd eur. Na pôžičku okrem Slovenska prispeli všetky krajiny Eurozóny. Slovensko svoj podiel odmietlo s odôvodnením, že si Gréci za súčasný stav môžu sami nezodpovednou politikou a podvádzaním pri informovaní o svojej finančnej situácii.

161 debata chyba