„Pani Šimková je odborník a pracant, už len toto samo o sebe spraví veľa,“ vyhlásil po skončení rokovania Koaličnej rady predseda SaS Richard Sulík.
Šimková pôsobila vo farbách ANO ako štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva v druhej vláde Mikuláša Dzurindu (SDKÚ). Bola aj súčasťou vyjednávacieho tímu medzi Slovenskom a EÚ pod vedením Jána Figeľa.
Šimková v minulosti krátko pôsobila aj ako daňová expertka v spoločnosti Deloitte and Touche, predtým od roku 1978 pracovala na ministerstve financií. Bola tiež vo tíme súčasného ministra dopravy a vtedajšieho hlavného vyjednávača Jána Figeľa (KDH), ktorý rokoval o podmienkach vstupu Slovenska do Európskej únie.
Slovenský pozemkový fond spravuje poľnohospodársku a lesnú pôdu vo vlastníctve štátu, vydáva náhradné pozemky ľuďom, ktorým pôdu zhabala v minulosti komunistická strana v rámci znárodňovania. Predáva tiež majetok na účely privatizácie, výstavby alebo ťažby.
Minulý týždeň sa najmä v médiách zdvihla vlna kritiky, keď Most-Híd nominoval na tento post staronového šéfa SPF Františka Hideghétyho, s ktorým sa podľa medializovaných informácií spájali viaceré kauzy fondu. Hideghéty napokon svoj súhlas s kandidatúrou stiahol.
Bugár sa na koaličnom rokovaní venoval aj komunikácii v rámci vládneho štvorlístka. Uviedol, že informovať treba o tom, kde je dohoda. „Tam, kde sú malé nezrovnalosti, chytíme taký malý zázrak, volá sa mobil a informujeme sa, čo je problém. To sa musíme naučiť,“ apeloval.
Ústavným činiteľom sa majú znížiť platy
Ústavní činitelia by mali mať o desať percent nižšie platy. Taká je Radičovej dohoda v koalícii, aj keď podrobnosti nezverejnila. Pred novinármi uviedla, že znižovanie platov sa bude týkať všetkých 2 600 ústavných činiteľov vrátane sudcov. Ministerstvo financií má ešte pripraviť prepočty možného zníženia platov u rôznych typov ústavných činiteľov.
„Máme rozpracované dva návrhy. S istotou môžem oznámiť, že každá z tých verzií vedie k minimálne desaťpercentnému zníženiu platov,“ vyhlásila Radičová. Koaliční predstavitelia rokovali aj o odmenách v štátnych podnikoch a akciových spoločnostiach štátu. „Máme dve alternatívy ako postupovať. O tom, ktorá z nich to bude, rozhodneme budúci týždeň na Koaličnej rade,“ dodala Radičová.
Pri dôchodkoch si zamestnanci budú môcť vybrať
Vládna koalícia sa dohodla aj na legislatívnej zmene, ktorou sa obmedzí možnosť práce a súčasného poberania dôchodkov. Podľa premiérky táto úprava nebude definovaná ako zákaz, ale ako možnosť výberu medzi prácou a poberaním dôchodku.
„Nikto nikomu nebude zastavovať dôchodky. Ten postup je úplne opačný – každý zamestnanec sa bude môcť rozhodnúť, či chce ďalej pracovať, alebo sa rozhodne poberať dôchodok,“ priblížila šéfka kabinetu. Pripravované zákony podľa nej nebudú retroaktívne a konkrétne rozhodnutie zostane na zamestnancovi.
Pri takejto úprave podľa Radičovej nie je dôvod na výnimky napríklad pre učiteľov. „Takéto riešenie nevytvára žiadny tlak na tých školách, ktoré by nevedeli nájsť čerstvých absolventov, zároveň to vytvára aj priestor na to, aby absolventi škôl mali šancu zamestnať tam, kde majú záujem,“ dodala.
Most neuspel, dočasný minister bez kresla nebude
Vládna koalícia dočasný post ministra bez kresla nevytvorí. S takýmto návrhom pôvodne prišiel Most-Híd s tým, že tento člen vlády by viedol agendu ministerstva životného prostredia. Jeho samostatná existencia sa obnoví 1. novembra.
„Tento návrh kompetenčne nerieši situáciu. Zhodli sme sa na tom, že túto právomoc bude naďalej vykonávať štátny tajomník. Zmena by nepriniesla žiadny konkrétny efekt,“ vysvetlila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ).
Zároveň informovala, že meno nového ministra životného prostredia, ktorého bude nominovať Most-Híd, zatiaľ ešte nepadlo. „Pán Bugár ho predstaví najprv mne a až potom budeme informovať Koaličnú radu,“ vysvetlila.
V súčasnosti má problematiku životného prostredia na starosti štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja. Bugár chcel vytvorením ministra bez kresla odľahčiť šéfa tohto rezortu Zsolta Simona (Most-Híd). „Sám pán Simon hovorí o tom, že na každom ministerstve sú problémy, zároveň každé ministerstvo čelí rôznym dôležitým úlohám a on nemusí všetko stihnúť,“ povedal nedávno Bugár.
Na margo nominanta na ministra životného prostredia poznamenal, že vie o dvoch vážnych kandidátoch a o jednom, čo cúva. „Meno bude známe len vtedy, keď sa dohodneme v koalícii,“ zdôraznil líder Mosta-Híd.
Jazykový zákon a zákon o štátnom občianstve majú dve alternatívy
Radičová oznámila, že novela jazykového zákona ide do pripomienkového konania vo viacerých alternatívach. „Zvolili sme cestu širokej diskusie a podľa toho, aké budú stanoviská účastníkov pripomienkového konania, pričom sa môžu pridať verejnou pripomienkou aj občania, a podľa toho, ako diskusia vyznie, sa rozhodne pre jednu z alternatív,“ informovala premiérka.
Jedna alternatíva podľa nej je s pokutami a druhá iba s možnosťou rozhodnúť o pokute. Do pripomienkového konania poputuje aj návrh zákona o štátnom občianstve. Tiež v dvoch alternatívach. Ktorá sa napokon schváli sa rozhodne v pripomienkovom konaní. Radičová predpokladá aj v tomto prípade širšiu diskusiu.
Rada pre reguláciu nezanikne
Rada pre reguláciu pôsobiaca pri Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) nakoniec nezanikne, ako to navrhoval minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS). Koaliční partneri sa zhodli, že by takýto krok nenaplnil programové vyhlásenie vlády.
„To jednoznačne stanovuje, že odpolitizujeme celý tento proces a postup priamo menovať šéfa regulačného úradu vládou by bol opačný proces,“ vysvetlila Radičová. Minister hospodárstva má podľa nej teraz za úlohu navrhnúť iné riešenie reorganizácie ÚRSO.
Návrh na zrušenie Rady pre reguláciu od 1. novembra tohto roka predložil Miškov do pripomienkového konania minulý týždeň. Týmto krokom by sa zároveň skončilo funkčné obdobie doterajších členov rady. Vláda by tak získala právo priamo menovať predsedu a podpredsedu ÚRSO bez jej predchádzajúceho návrhu. Do vymenovania predsedu úradu vládou by túto funkciu vykonávala ministrom hospodárstva poverená osoba.
Minister odôvodňoval tento návrh tým, že sa doteraz nenaplnil zámer, s ktorým Rada pre reguláciu v roku 2007 vznikla, ako aj potrebou reorganizácie a úspor na ÚRSO. Šéf rady Jozef Holjenčík to naopak označil za politického zasahovanie do činnosti regulačného úradu, ktorý by mal byť od vlády nezávislý.