Foto: Ivan Majerský
Účastníci siedmeho plebiscitu v histórii krajiny mohli odpovedať na šesť otázok; rozhodovali aj o tom, či sú za voľby cez internet, zavedenie limitov na nákup služobných automobilov pre orgány verejnej moci, zrušenie koncesionárskych poplatkov či vyňatie osôb poverených výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona. Časť referendových otázok, ako napríklad obmedzenie imunity či voľby cez internet, vláda premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ) medzičasom zaradila do programového vyhlásenia.
Výsledky hlasovania budú pre politikov záväzné, ak sa plebiscitu zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, pričom viac ako polovica z účastníkov referenda musí podporiť zmenu. Návrhy, schválené všeľudovým hlasovaním bude musieť následne parlament vyhlásiť ako zákon.
Ústredná komisia pre referendum nezaregistrovala podľa jej podpredsedu Róberta Madeja (Smer) nijaké porušenie zákona či vážnejšie problémy. „Priebeh hlasovania bol jeden z najhladších, riešili sme iba minimum podnetov,“ povedal . Väčšina z nich sa vraj týkala usmernení pre komisie ohľadom pravidiel hlasovania občanov.
Zber podpisov za vyhlásenie referenda spoluorganizovala SaS ešte pred júnovými parlamentnými voľbami, na základe petície ho vyhlásil prezident Ivan Gašparovič. Opozičný Smer a SNS referendum odmietli ako politickú reklamu jednej strany, ich politickí lídri – expremiér Robert Fico (Smer) a Ján Slota (SNS) na všeľudové hlasovanie neprišli. Plebiscit si nezískal ani jednoznačnú podporu vládneho SDKÚ a KDH; do predreferendovej kampane, ktorú zorganizovali liberáli ako iniciátori hlasovania, sa nezapojila ani najmenšia vládna strana Most-Híd. Agitáciu v réžii SaS však analytici označili za nevýraznú, voličov podľa nich nepresvedčila.
Referendum si zo štátneho rozpočtu vyžiada údajne viac ako sedem miliónov eur. Priebežné neoficiálne výsledky bude na svojej internetovej stránke postupne zverejňovať Štatistický úrad, oficiálne výsledky vyhlási Ústredná komisia pre referendum v nedeľu okolo poludnia.
Priebeh hlasovania bez vážnejších problémov potvrdila aj policajná hovorkyňa Denisa Baloghová. „Doteraz sme nezaznamenali narušenie verejného poriadku, nič nebolo hlásené,“ zhodnotila. Na bezpečnosť počas hlasovania dohliadajú celkovo zhruba dve tisícky policajtov.
Veľký záujem o referendum zatiaľ neprejavili napríklad ani obyvatelia Kysúc, aj keď voličov v hlasovacích miestnostiach popoludní pribudlo. „Začalo teraz chodiť viac ľudí, aj mladých, vo večerných hodinách by sa záujem ešte mohol zvýšiť. Ale aj tak to vyzerá, že účasť nebude príliš veľká,“ povedala Renáta Golisová z obvodnej komisie v Čadci. V okresnom meste podľa predbežných odhadov zatiaľ prišlo na plebiscit asi desať percent oprávnených hlasujúcich, vo viacerých kysuckých lokalitách sa účasť vyšplhala len na päť percent.
Referendum prebieha bez problémov aj na juhu Slovenska, no účasť je nezvyčajne nízka aj v obciach, kde v minulých parlamentných voľbách prišlo k urnám viac ako 80 percent ľudí. V polovici času vyhradeného pre hlasovanie vhodilo napríklad v obci Lenka pri Tornali vyplnené hárky do urny len osem percent zo 166 zapísaných voličov.
V Orávke (okres Rimavská Sobota) pravdepodobne poznamená účasť ľudí na referende podľa starostu Jána Lichanca veľká svadba. Komisia tam dve hodiny popoludní evidovala 19 zo 127 oprávnených hlasujúcich.
Približne 12-percentnú účasť zaznamenali v časti volebných okrskov v Prešove. Referenda sa podľa Jozefa Kislíka z obvodnej referendovej komisie zúčastňovali prevažne starší voliči. „Priebeh je absolútne pokojný, nezaznamenali sme žiadne problémy, ani v niektorých rómskych osadách, ktoré sme navštívili,“ povedal Kislík.
Rómovia z Luníka IX nevedia, čo je referendum
V košickej mestskej časti Luník IX, kde žijú väčšinou Rómovia, ľudia o referendum nemajú záujem. „Za štyri hodiny od otvorenia miestnosti pre hlasovanie v referende prišlo a hlasovalo v referende iba dvanásť občanov, pritom vo voličských zoznamoch v dvoch okrskoch ich máme zapísaných 3 312,“ informoval predseda prvého volebného okrsku Stanislav Takáč.
Dodal, že ako člen volebnej komisie sa tu zúčastnil v minulosti na viacerých voľbách, pričom sa účasť na nich pohybovala v priemere okolo 15 percent. Ako uviedol Takáč, rekordne nízka účasť na Luníku IX bola na ostatných prezidentských voľbách, keď voliť prišlo okolo 1,5 percenta oprávnených voličov a nevylúčil, že sa môže tento rekord prekonať.
Viacerí oslovení obyvatelia z Luníka IX uviedli, že ľudia väčšinou nevedia, o čo vlastne v referende ide, a tak ani nejdú k urnám. Jedna oslovená obyvateľka si myslela, že sa konajú poslanecké voľby, nevedela, o čom je referendum. Medzi referendom a voľbami mnohí nerozlišovali.
„Veď k tomu nebola nijaká kampaň, tak ako máme vedieť, čo sa deje,“ tvrdili zhodne viacerí Rómovia. „Viem, že sa koná referendum, ale o čom je, to neviem, neinformoval som sa, a neviem ani, aké sú otázky. Ja na referendum nepôjdem. Ja tejto republike neverím, tu môžete voliť koho chcete, čo chcete a stále je to o ničom,“ povedal obyvateľ Peter.
„Nejaký sviatok je? Ahá, dajaké referendum, čítala som na teletexte, je to o voľbách, ale ja to neviem,“ hovorí predavačka miestnych potravín Mária Šaňová. Keď sme jej vysvetlili, o čo v referende inde, povedala, že poslanci by imunitu mať nemali, ale za televízor by sa malo platiť.
V Petržalke ľudia pochybovali o pravosti lístkov
V bratislavskej mestskej časti Petržalka bola dopoludnia účasť na referende približne desať percent, uviedol petržalský hovorca Ľubomír Andrassy, podľa ktorého majú zriadených 55 okrskov a voliť môže 105 tisíc občanov.
Okrskové komisie podľa neho najčastejšie riešia problém s tým, že ľudia majú podozrenie, či sú hlasovacie lístky, ktoré dostanú do ruky, naozaj pravé. Otázky totiž podľa Andrassyho nie sú totožné s tými, ktoré politici pred referendom prezentovali v médiách. Podľa voličov ich politici veľmi zjednodušovali, obzvlášť pri otázke automobilov ústavných činiteľov a poslaneckej imunity. Otázky na referendových lístkoch sú podľa nich formulované príliš zložito a občan komplikovane hľadá, v ktorej referendovej otázke je napríklad skrytá imunita či automobily, dodal Andrassy.