S vinárskymi festivalmi akoby sa roztrhlo vrece. Prečo ste sa zamerali práve na Frankovku modrú?
Mohol by som odpovedať protiotázkou, prečo Francúzi usporadúvajú súťaž Chardonnay du Monde? Je to svetovo rozšírená, mimoriadne populárna odroda bieleho vína a v medzinárodnom konkurze hľadajú ideálne Chardonnay. O to isté sa usilujeme aj my na festivale Frankovky modrej. Táto odroda patrí k typickým reprezentantom červených vín v stredoeurópskom priestore a Slovensko má v jej pestovaní stáročnú tradíciu.
Skvelú frankovku robia Rakúšania, Moravania aj Maďari. Aké je postavenie slovenských výrobcov?
Slovenské frankovky sa v medzinárodnej konkurencii nestratili, naopak zažiarili. V troch kategóriach boli víťazmi slovenskí vinári, pričom absolútnym šampiónom v najsilnejšie obsadenej skupine suchých frankoviek sa stala Račianska frankovka, ročník 2006. Išlo o ročník, do ktorého sme vkladali veľké nádeje. Porota zložená z nezávislých degustátorov potvrdila, že ide o výnimočne víno z výborného ročníka.
Odkedy Slováci cestujú do zahraničia, pijú viac Cabernet Sauvignon, Merlot alebo Pinot noir. Nedostáva sa frankovka do tieňa týchto vín?
Nielen v obliekaní, ale aj vo víne vládne móda. Ľudia radi porovnávajú, ale napokon zisťujú, že poctivo urobená frankovka nie je konfekčné víno. Odlišuje sa charakteristickou vôňou a buketom. Víno je lahodné, harmonické, teplé až ohnivé. Odzrkadľuje nielen našu pôdu, ale aj slovenský temperament. Každý, kto ochutná dobrú frankovku, zistí že mu chutí, lebo je súčasťou jeho naturelu. Narodila sa tu a žije spolu s nami dobrých pár storočí. Nemám nič proti kabernetu, ale tak ako je toto červené víno vínom najmä Francúzov, tak frankovka je zasa vínom Slovákov či Rakúšanov.
Špičkové kabernety sa rodia v Bordeaux. Kde sú najlepšie polohy pre Frankovku modrú?
Zjednodušene by sa dalo povedať, že na území bývalého Rakúsko-Uhorska. Burgenland v Rakúsku, Šopron a Seksárd v Maďarsku, Veľké Pavlovice na Morave a na Slovensku celkom iste Rača či Skalica. Rača sa ako máloktoré iné veľké rodisko frankovky môže odvolať na to, že vyrába panovnícke víno. Ešte v roku 1767 dostalo mestečko Rača od cisárovnej Márie Terézie dispozičné právo na pestovanie Frankovky modrej a vínom zásobovalo panovníčkin dvor.
Terroir, miesto, kde sa víno rodí, je základom veľkých vín. Pre víno je vraj tým, čím je pre človeka dedičnosť. Čím sa odlišuje terroir Rače od ostatných?
Tým, že je neprenositeľnou časťou vína. Špičková Račianska frankovka sa rodí na hone Krivé. Ide svojim spôsobom o jednu z najunikátnejších polôh v celej Malokarpatskej vinárskej oblasti. Unikátnu preto, lebo dodáva vínu, ktoré pochádza z tohto neveľkého päťhektárového priestoru, špecifický charakter.
V čom sa prejavuje?
Víno sa vyznačuje nielen elegantnou sýtou modrofialovou farbou, širokým spektrom arómy a vôní, ale aj mimoriadne vysokým obsahom antioxidačných látok, spomedzi ktorých vyniká resveratrol. Aj preto sa považuje Račianska frankovka za prírodný liek proti infarktom. V tomto smere je Račianska frankovka výnimočná a oná výnimočnosť má svoj pôvod v zložení hornín a minerálov, ktoré obsahuje pôda na hone Krivé. Preto si dovolím tvrdiť, že terroir Račianskej frankovky je neprenosný.
Neprenosný, pretože sa nikde inde nenájde?
Presne, ide o nenapodobiteľné územie a mikroklímu. Neexistuje inde len v Rači na tomto jednom jedinom hone. V Bordeaux je 100 tisíc hektárov vinohradov? Ale je len jedno Chateau Margaux, len jedno Chateau Haut Brion, či Chateau Latour. Ale aj v týchto chateau sú dobré, lepšie a najlepšie polohy. Tak je to aj u nás v Rači – máme vinohrady dobré, lepšie a jeden úplne najlepší na hone Krivé.
Lenže ani najlepší terroir nič neznamená bez práce dobrého vinohradníka a vinára.
Bez oddanosti a tvrdej práce niet dobrého vína tak ako niet úspechu v športe, filme či podnikaní. Vinári v Rači získavali skúsenosti po stáročia. Neustále ich zdokonaľujeme. Vieme, ktorý klon frankovky sa najlepšie adaptoval do našich podmienok, vieme, ako frankovku správne ostrihať a tiež to, že podmienkou nadpriemerne kvalitného vína je úroda okolo 1,5 kilogramu hrozna na jednom kry.
Čo je najväčším umením pri frankovke?
Na to sa nedá odpovedať jednou vetou. Napríklad aj to ako dostať do súladu sladkosť v bobuliach hrozna s vývojom farbív v šupke. Frankovka totiž rýchlo prezrieva a vtedy dochádza k rozpadu farbív. Potrebujeme cukor aj krásnu farbu. Načasovať zber a zvládnuť ho tak, aby všetko hrozno malo vyrovnanú kvalitu je umenie, práve tak ako následná práca s muštom a vínom v pivnici.
Nie je veľké víno do istej miery dielom náhody?
Veľké víno je vždy do značnej miery súbehom priaznivých okolností, pričom počasie je kľúčovým faktorom. Tak ako napríklad v roku 2006 či 2009 bolo priam ideálne, tak v roku 2010 vinohradníkom nežičí. Ale práve závislosť na počasí učí vinohradníkov pokore. Víno je nie je iba výsledok práce, víno je aj dar prírody. V tom spočíva jeho vzácnosť, ale aj neopakovateľnosť – ročník ročníku si nie je identickým dvojčaťom.
Je Račianska frankovka ročník 2006 vzácna?
Je, pretože ide nielen o mimoriadny ročník, ale aj o to, že celkový objem tohto vína, ktoré dlho zrelo v sude, je len 1 300 litrov. Ako sa vraví,dobrého veľa nebýva. V pivniciach však zrie ďalšia veľká frankovka ročníka 2009.
Nebude nečakane veľkým kontrastom chudobného ročníka 2010?
Nesúďme deň pred večerou. Počkáme si, ako všetko dopadne. S jedným však musí vždy poľnohospodár rátať – počasie je raz spojencom, inokedy nepriateľom. Vo vinici to platí dvojnásobne.