S vinárskymi festivalmi akoby sa roztrhlo vrece. Prečo ste sa
zamerali práve na Frankovku modrú?
Mohol by som odpovedať protiotázkou, prečo Francúzi usporadúvajú súťaž
Chardonnay du Monde? Je to svetovo rozšírená, mimoriadne populárna odroda
bieleho vína a v medzinárodnom konkurze hľadajú ideálne Chardonnay. O to
isté sa usilujeme aj my na festivale Frankovky modrej. Táto odroda patrí
k typickým reprezentantom červených vín v stredoeurópskom priestore a
Slovensko má v jej pestovaní stáročnú tradíciu.
Skvelú frankovku robia Rakúšania, Moravania aj Maďari. Aké je
postavenie slovenských výrobcov?
Slovenské frankovky sa v medzinárodnej konkurencii nestratili, naopak
zažiarili. V troch kategóriach boli víťazmi slovenskí vinári, pričom
absolútnym šampiónom v najsilnejšie obsadenej skupine suchých frankoviek
sa stala Račianska frankovka, ročník 2006. Išlo o ročník, do ktorého
sme vkladali veľké nádeje. Porota zložená z nezávislých degustátorov
potvrdila, že ide o výnimočne víno z výborného ročníka.
Odkedy Slováci cestujú do zahraničia, pijú viac Cabernet
Sauvignon, Merlot alebo Pinot noir. Nedostáva sa frankovka do tieňa týchto
vín?
Nielen v obliekaní, ale aj vo víne vládne móda. Ľudia radi porovnávajú,
ale napokon zisťujú, že poctivo urobená frankovka nie je konfekčné víno.
Odlišuje sa charakteristickou vôňou a buketom. Víno je lahodné,
harmonické, teplé až ohnivé. Odzrkadľuje nielen našu pôdu, ale aj
slovenský temperament. Každý, kto ochutná dobrú frankovku, zistí že mu
chutí, lebo je súčasťou jeho naturelu. Narodila sa tu a žije spolu s nami
dobrých pár storočí. Nemám nič proti kabernetu, ale tak ako je toto
červené víno vínom najmä Francúzov, tak frankovka je zasa vínom Slovákov
či Rakúšanov.
Špičkové kabernety sa rodia v Bordeaux. Kde sú najlepšie polohy
pre Frankovku modrú?
Zjednodušene by sa dalo povedať, že na území bývalého Rakúsko-Uhorska.
Burgenland v Rakúsku, Šopron a Seksárd v Maďarsku, Veľké Pavlovice na
Morave a na Slovensku celkom iste Rača či Skalica. Rača sa ako máloktoré
iné veľké rodisko frankovky môže odvolať na to, že vyrába panovnícke
víno. Ešte v roku 1767 dostalo mestečko Rača od cisárovnej Márie
Terézie dispozičné právo na pestovanie Frankovky modrej a vínom zásobovalo
panovníčkin dvor.
Terroir, miesto, kde sa víno rodí, je základom veľkých vín. Pre
víno je vraj tým, čím je pre človeka dedičnosť. Čím sa odlišuje
terroir Rače od ostatných?
Tým, že je neprenositeľnou časťou vína. Špičková Račianska frankovka
sa rodí na hone Krivé. Ide svojim spôsobom o jednu z najunikátnejších
polôh v celej Malokarpatskej vinárskej oblasti. Unikátnu preto, lebo dodáva
vínu, ktoré pochádza z tohto neveľkého päťhektárového priestoru,
špecifický charakter.
V čom sa prejavuje?
Víno sa vyznačuje nielen elegantnou sýtou modrofialovou farbou, širokým
spektrom arómy a vôní, ale aj mimoriadne vysokým obsahom antioxidačných
látok, spomedzi ktorých vyniká resveratrol. Aj preto sa považuje Račianska
frankovka za prírodný liek proti infarktom. V tomto smere je Račianska
frankovka výnimočná a oná výnimočnosť má svoj pôvod v zložení
hornín a minerálov, ktoré obsahuje pôda na hone Krivé. Preto si dovolím
tvrdiť, že terroir Račianskej frankovky je neprenosný.
Neprenosný, pretože sa nikde inde nenájde?
Presne, ide o nenapodobiteľné územie a mikroklímu. Neexistuje inde len
v Rači na tomto jednom jedinom hone. V Bordeaux je 100 tisíc hektárov
vinohradov? Ale je len jedno Chateau Margaux, len jedno Chateau Haut Brion, či
Chateau Latour. Ale aj v týchto chateau sú dobré, lepšie a najlepšie
polohy. Tak je to aj u nás v Rači – máme vinohrady dobré, lepšie a
jeden úplne najlepší na hone Krivé.
Lenže ani najlepší terroir nič neznamená bez práce dobrého
vinohradníka a vinára.
Bez oddanosti a tvrdej práce niet dobrého vína tak ako niet úspechu
v športe, filme či podnikaní. Vinári v Rači získavali skúsenosti po
stáročia. Neustále ich zdokonaľujeme. Vieme, ktorý klon frankovky sa
najlepšie adaptoval do našich podmienok, vieme, ako frankovku správne
ostrihať a tiež to, že podmienkou nadpriemerne kvalitného vína je úroda
okolo 1,5 kilogramu hrozna na jednom kry.
Čo je najväčším umením pri frankovke?
Na to sa nedá odpovedať jednou vetou. Napríklad aj to ako dostať do súladu
sladkosť v bobuliach hrozna s vývojom farbív v šupke. Frankovka totiž
rýchlo prezrieva a vtedy dochádza k rozpadu farbív. Potrebujeme cukor aj
krásnu farbu. Načasovať zber a zvládnuť ho tak, aby všetko hrozno malo
vyrovnanú kvalitu je umenie, práve tak ako následná práca s muštom a
vínom v pivnici.
Nie je veľké víno do istej miery dielom náhody?
Veľké víno je vždy do značnej miery súbehom priaznivých okolností,
pričom počasie je kľúčovým faktorom. Tak ako napríklad v roku 2006 či
2009 bolo priam ideálne, tak v roku 2010 vinohradníkom nežičí. Ale
práve závislosť na počasí učí vinohradníkov pokore. Víno je nie je iba
výsledok práce, víno je aj dar prírody. V tom spočíva jeho vzácnosť,
ale aj neopakovateľnosť – ročník ročníku si nie je identickým
dvojčaťom.
Je Račianska frankovka ročník 2006 vzácna?
Je, pretože ide nielen o mimoriadny ročník, ale aj o to, že celkový objem
tohto vína, ktoré dlho zrelo v sude, je len 1 300 litrov. Ako sa
vraví,dobrého veľa nebýva. V pivniciach však zrie ďalšia veľká
frankovka ročníka 2009.
Nebude nečakane veľkým kontrastom chudobného ročníka
2010?
Nesúďme deň pred večerou. Počkáme si, ako všetko dopadne. S jedným
však musí vždy poľnohospodár rátať – počasie je raz spojencom,
inokedy nepriateľom. Vo vinici to platí dvojnásobne.
