Najnovšie už po strede môžu byť pokojní učitelia, zdravotníci, opatrovateľky, vysokoškolskí profesori a iní zamestnanci štátnej a verejnej správy v seniorskom veku. Ale aj bývalí vojaci, policajti, hasiči či záchranári, ktorí poberajú výsluhové dôchodky a naďalej pracujú v nesúkromnej sfére.
Vláda totiž definitívne ustúpila v ďalšom bode svojho programového vyhlásenia. Premiérka Iveta Radičová po rokovaní Koaličnej rady potvrdila, že súčasne poberať dôchodok a pracovať nebudú po novom smieť iba predčasní penzisti. „Zatiaľ je pripravené a ide ako súčasť balíka zákonov len rušenie tohto súbehu,“ zdôraznila.
Starobní a výsluhoví dôchodcovia sa preto nemusia obávať, že sa podobné opatrenie dotkne aj ich. „Riešenie súbehu starobného a výsluhového dôchodku a zamestnania nesmie byť retroaktívne, diskriminačné a nesmie v sebe obsahovať zákaz práce či zákaz poberania dôchodku, pokiaľ naň vznikol nárok,“ priznala Radičová nepriamo, že súčasný návrh ministerstva práce takým nie je a že okrem búrlivého odmietania verejnosťou by sa v prípade prijatia v zákonnej podobe mohol ocitnúť aj na Ústavnom súde.
„Čakal som, že to napokon takto dopadne, najmä u starobných dôchodcov,“ privítal rozhodnutie koalície šéf Jednoty dôchodcov Slovenska Kamil Vajnorský. Pripomenul, že až 90 percent seniorov dnes nezostáva v zamestnaní z „neskonalej túžby pracovať“, ale predovšetkým preto, že z nízkych dôchodkov sotva dokážu vyžiť. Len počet takýchto učiteľov odhadol na 8-tisíc.
Aj ekonomický analytik INESS Radovan Ďurana je rád, že sa pôvodný Mihálov plán nepresadil. „Správny postup nie je plošne zakázať dôchodcom pracovať. Treba skôr prehodnotiť prideľovanie výsluhových dôchodkov,“ tvrdí Ďurana. Podľa neho nie je mysliteľné, aby napríklad policajt, ktorý po štyridsiatke odíde zo služby, bol ďalších 40 rokov záťažou pre systém. Skôr by mal mať nadštandardný príjem počas výkonu profesie, prípadne vysoké odchodné.
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti má však výhrady aj k zamestnávaniu starobných penzistov. „Umožnil by som im iba prácu na dohodu, na obmedzený čas a za obmedzenú odmenu,“ odporúča. Podľa neho by to bola cesta, ako vyselektovať dôchodcov, ktorých zamestnávateľ nepotrebuje, ale Zákonník práce mu ich nedovoľuje prepustiť.
Už začiatkom augusta musela premiérka podobne dementovať informáciu o rušení jednorazového príplatku 678,49 eura pri narodení dieťaťa. Hoci s takýmto riešením takisto vyšiel minister Mihál, Radičová po niekoľkých dňoch konfrontácie s nahnevanými rodičmi vyhlásila, že dávka sa rušiť nebude. Mihálove výroky o jej prerozdelení do rodičovského príspevku označila len za „úvahy“ šéfa sociálneho rezortu.
Aj v súvislosti so Zákonníkom, ktorý sa má na budúci rok tiež významne meniť v prospech zamestnávateľov, možno v koalícii očakávať podobné trenice a následné ústupky. Tie by ešte skôr mohli vyplynúť z diskusie o ďalšom Mihálovom návrhu. Koaliční partneri totiž zatiaľ nedali zelenú ani ministrovmu zámeru nevalorizovať od roku 2012 dôchodky percentuálne, ale o pevnú sumu. Odvíjať by sa mala od inflácie a priemerného dôchodku.
Nesúhlasné stanovisko k tejto zmene už Pravde poskytol Most – Híd, ktorý navrhuje úplne iné riešenie. A to zvyšovanie kombinovane – percentuálne podľa inflácie a pevnou zložkou, ktorá by postupne nahradila vianočný príspevok. Proti ministrom navrhnutému spôsobu valorizácie sa vyslovili aj niektorí členovia SDKÚ. Poslanec Miroslav Beblavý ho považuje za „zlý a nesystémový“. Stanislav Janiš zase poukázal na slabú komunikáciu ministerstva s koalíciou. „Všetky otázky súvisiace s valorizáciou dôchodkov a zmenami v zákone o sociálnom poistení zodpovieme až po skončení rokovaní o tejto problematike medzi koaličnými partnermi. Z tohto dôvodu nebude SDKÚ situáciu oficiálne komentovať,“ poslala v stredu SDKÚ vyhýbavé stanovisko.
Problém môže takisto nastať pri príprave novely zákona o rodičovskom príspevku. Nielen odborári, ale aj koaliční kresťanskí demokrati by totiž prijali jeho zjednotenie. V súčasnosti sa vypláca ako dvojstupňový, pričom nemocensky poistené matky ho v prvých dvoch rokoch veku dieťaťa dostávajú v sume 256 eur a až v treťom roku sa im zníži na 164,22 eura, kým tie nepoistené ho v nižšej sume majú počas celých troch rokov.
Podľa poslanca KDH Júliusa Brocku sú však výhody skupiny žien s vyšším príspevkom diskriminačné voči tým, ktoré pred materskou nepracovali, ale napríklad študovali či boli v domácnosti. „Zamestnaná matka predsa pol roka dostáva materské vo výške 55 percent z platu, to je nemocenská dávka. Rodičovský príspevok je dávkou zo štátneho rozpočtu,“ namieta Brocka.