Podľa nej bude môcť do oboch médií vstúpiť súkromný investor ako koncesionár a vytvoriť s nimi verejno-súkromné partnerstvo cez koncesnú zmluvu. Ide o obdobu PPP projektov, ktoré Ficova vláda použila pri diaľniciach. Koncesné zmluvy by sa mali uzatvárať na stavebné práce alebo na poskytnutie služby.
V prípade médií však idú zámery nad rámec partnerstva. Súkromník koncesionár bude môcť dať štátny majetok do užívania tretím osobám. Navyše novela dovoľuje médiám a koncesionárovi založiť spoločný podnik – akciovú spoločnosť, do ktorej médiá môžu vkladať svoj majetok. Dnešný zákon im zakazuje vkladať majetok do obchodných spoločností. Na otázku, či po zavedení spoločného podniku môže dôjsť k privatizácii, hovorca STV Peter Susko odpovedal: „Nie je to vylúčené, ale dokázať to zatiaľ nevieme.“
Generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu Miloslava Zemková hovorí, že vlastníctvo aj v tomto prípade zostane verejnoprávne a podľa nej je tento postup v poriadku. „Obmedzené bude len disponovanie s majetkom na dobu, ktorá bude môcť byť iba zmluvne určená,“ dodala Zemková. Upozornila na to, že zmluvy bude schvaľovať vláda, a nie riaditeľ inštitúcie.
Novelu pripravilo ministerstvo financií. Jej existenciu odôvodnilo tým, že dnes zákon obmedzuje televíziu a rozhlas pri prenajímaní majetku alebo pri výpožičke. „Počas trvania koncesnej zmluvy bude koncesionár užívať majetok verejnoprávnej inštitúcie a brať z neho pôžitky a na základe dohody uzatvorenej s tretími osobami bude prenechávať majetok verejnoprávnej inštitúcie do užívania tretím osobám, aby tak efektívnejšie zabezpečil prevádzku majetku verejnoprávnej inštitúcie, ku ktorej sa na základe koncesnej zmluvy zaviazal,“ vysvetľuje fungovanie partnerstva ministerstvo financií.
Člen rady STV Pavol Holeštiak hovorí, že samotná myšlienka PPP projektov nie je zlá, lebo vedie k zhodnoteniu a k efektívnejšiemu využitiu majetku týchto inštitúcií. „Na strane druhej, treba poskytnúť ochranu majetku, ktorý je pri verejnoprávnych inštitúciách špecifický ako napríklad archív – národné bohatstvo, a ktorý je udržiavaný z národných peňazí,“ dodal Holeštiak. Poukázal na to, že akákoľvek privatizácia v oblasti verejnoprávnych inštitúcií by nebola vhodná.
Televízia ani rozhlas novelu nepripomienkovali, pripomienky nemalo ani ministerstvo kultúry. Susko k tomu dodal, že televízia štandardne nedostáva na pripomienkovanie dokumenty ministerstva financií, ktoré prechádzajú medzirezortným konaním. „Návrh novely posúdilo ministerstvo kultúry, pod ktorého právomoci spadá aj STV. Nie je v kompetencii STV súhlasiť či nesúhlasiť s novelou zákona,“ povedal. Podľa Zemkovej nikde nie je napísané, že možnosť PPP projektov bude musieť byť aj reálne využitá.
Ministerstvo kultúry tvrdí, že novelu odštartovala analýza PPP projektov, ktorú začiatkom septembra schválila vláda. Pripomienky k nej nemalo, podľa hovorkyne Evy Chudinovej riziko nehrozí, pretože „samotná úprava bráni prevodu vlastníctva majetku, ktorý je predmetom PPP projektu na inú osobu“.
Strata majetku však médiám hrozí pri konkurze či likvidácii spoločného podniku.
Napríklad pri likvidácii podniku podľa novely majetok prechádza naspäť do verejnoprávnej inštitúcie za náhradu, ktorú určí znalecký posudok, a tá nemusí byť taká istá, ako keď ju inštitúcia do podniku vkladala. Zákon tiež dovoľuje koncesionárovi „zastaraný a opotrebovaný“ majetok predať do zberne surovín alebo ho nechať zlikvidovať.