Premenovaním Cigánov na Rómov sa máločo zmenilo

Nech sa Cigáni odteraz volajú Rómovia, povedali si predstavitelia inteligencie. I stalo sa: jazykovedný ústav z toho urobil pred dvadsiatimi rokmi normu, úrady si ju rýchlo osvojili a všade sa začalo písať o Rómoch.

25.09.2010 20:23
rómovia, voľby Foto:
V roku 1990 mohli slovenskí Rómovia po prvý raz voliť do zastupiteľských zborov aj rómske politické subjekty. Svoje hlasy však spravidla odovzdávali nerómskym.
debata (27)

Premenovaním etnika sa však jeho existenčné problémy nevyriešili, ba ani nezmiernil. Navyše, väčšina gadžov stále hovorí o Cigánoch. Keby len to, mnohí Rómovia sa medzi sebou nazývajú Cigánmi!

„To sú ľudia, ktorí nevedia svoj materinský jazyk, rómčina predsa nepozná pojem Cigán“, tvrdí Alexander Patkoló z Rómskej iniciatívy Slovenska. Je to však asi oveľa zložitejšie.

Podľa historičky Anny Jurovej zo Slovenskej akadémie vied sa časť etnika stotožnila s pojmom Cigáni a termín Rómovia považujú za prekladovú formu tohto označenia. Alebo za snahu asimilovaných Rómov, prevažne hudobníckych rodín na juhu Slovenska, odlíšiť sa aj takto, premenovaním, od masy zaostalých súkmeňovcov v osadách.

Zahraniční Rómovia sa však už dávnejšie ohradzovali proti označeniu Cigán, ktoré najmä v slovanských jazykoch získalo pejoratívny nádych (cigáň, klamár, luhár). V roku 1971 vznikla Medzinárodná rómska únia (IRU), ktorá sa dohodla na spoločnom pomenovaní – Rómovia.

Mimochodom, spoluzakladateľom tejto organizácie zastúpenej v OSN bol aj MUDr. Ján Cibuľa, prvý rómsky lekár na Slovensku, v tom čase však už švajčiarsky emigrant.

Väčšina sa nehlási k svojim

Spisovná slovenčina až do jesene 1990 nepoznala etnické označenie Róm. Pokusy používať ho – napríklad v roku 1986 na folklórnom festivale vo Východnej (program Ľudia z rodu Rómov) – narážali za bývalého režimu na nesúhlas a zásahy zo strany úradov i politických mi­est.

Kodifikácia tohto termínu prebehla prostredníctvom 7. čísla mesačníka Jazykovedného ústavu SAV Kultúra slova, ktoré vyšlo koncom leta 1990. Tam sa vtedy zapísala aj podoba „rómsky“. O niečo neskôr sa nový pojem objavil aj v Príručke slovenského pravopisu.

Čo je však dôležitejšie, už v apríli 1991 schválila vláda Jána Čarnogurského Zásady prístupu k Rómom a vlastne ich zrovnoprávnila s ostatnými národnostnými menšinami.

V tom čase sa uskutočnilo aj sčítanie ľudu, domov a bytov. Rómsku národnosť si uviedlo iba o čosi viac ako 75-tisíc osôb, zatiaľ čo dva roky staré štatistiky evidovali na Slovensku takmer 300-tisíc „obyvateľov cigánskeho pôvodu“.

Slovensko bolo vtedy ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ale v jej západnej časti dopadli výsledky sčítania podobne. K svojej etnickej príslušnosti sa z približne 180-tisíc tam žijúcich Rómov prihlásilo necelých 33-tisíc. „Napokon, naša ústava dáva každému právo zvoliť si národnosť podľa vlastného uváženia,“ komentovali priepastný rozdiel médiá.

V apríli 1994 uskutočnil slovenský Štatistický úrad dodnes ojedinelý výskum o sebaidentifikácii Rómov. Vyplynulo z neho, že 85 percent oslovených hovorí doma niektorým z rómskych nárečí. Ale takmer presne toľko, čiže prevažná väčšina, si neželala, aby ich deti sa v predškolských zariadeniach, tobôž v školách učili nejaký predmet v rómčine.

Inými slovami: prejavili minimálnu, takmer nijakú snahu uplatniť základné právo národnosti na materinský jazyk vo výchovno-vzdelávacom procese.

Rómistku Zuzanu Kumanovú viedli poznatky z tohto výskumu k domnienke, že jeho respondenti považujú svoje rómstvo zväčša „za vec domácu, rodinnú, prípadne vzťahujúcu sa iba na lokálnu pospolitosť“.

Zrejme sa v tom zračili aj problémy s rómčinou, ktorej hovorová podoba sa na Slovensku čoraz viac „poslovenčovala“ alebo „pomaďarčovala“. Štandardizácia rómskeho jazyka pre školy trvala pridlho, jeho rekodifikácia sa udiala iba predvlani.

Neurážajte nás, sme ľudia!

Pred dvadsiatimi rokmi sa už aj na Slovensku začali zakladať rómske záujmové združenia či dokonca politické strany. Súviselo to s prvými slobodnými parlamentnými voľbami. Kto si však dnes ešte spomenie na Stranu integrácie Rómov, Stranu demokratickej únie Rómov alebo Demokratický zväz Rómov? Kde ste vtedajší rómski lídri – Dezider Olah, Koloman Gunár, Oskár Gatyaš a ďalší?

O rok na to pôsobilo v bývalom spoločnom štáte už 35 rozličných rómskych organizácií. Ich roztrieštenosť a nejednotnosť trvajú dodnes.

Ako celoštátna strana sa od samého počiatku profilovala Rómska občianska iniciatíva. Jej hovorca Jan Rusenko už v jari 1990 avizoval odmietavý postoj niektorých „rómskych kmeňov“ v Československu (sám ich takto označil) k pokusom o spoločného menovateľa.

„Olašskí väčšinou cestujú a hovoria si Cigáni,“ vysvetľoval Rusenko. „Podobne sa za Cigánov považujú aj obyvatelia osád na východnom Slovensku – sú najchudobnejšou a najzanedbanejšou vrstvou. A potom sme tu my, usadení Rómovia – muzikanti, obchodníci, ale prevažne remeselníci. Označenie Cigáni pokladáme za urážku, sme Rómovia, čiže ľudia.“ (Slovo „rom“ pochádza zo sanskritu a znamená muž, manžel, človek).

Predpokladalo sa, že táto nižšia stredná vrstva sa postupne upevní, rozšíri a bude pracovať na povznesení chudobnejších, menej vzdelaných Rómov. Lenže vývoj prudko korigoval tieto ružové predstavy.

„V spoločnosti sa prejavil nový problém – nezamestnanosť, ktorá sa dotýka predovšetkým málokvalifikovaných alebo nekvalifikovaných Rómov, s čím súvisí aj rast kriminality v tomto prostredí,“ konštatoval čoskoro etnológ Arne Mann zo Slovenskej akadémie vied.

Prvého októbra 1990 začala na Slovensku vznikať sieť úradov práce. Značnú časť jej klientely tvorili vo viacerých regiónoch od počiatku Rómovia. Keď sa rozpadávali družstvá s ich pridruženými výrobami a postupne zanikali prevádzky veľkých priemyselných podnikov, ktoré si v odľahlých oblastiach kedysi hľadali „voľnú pracovnú silu“, medzi prvými prepúšťali – veď vieme koho.

Podľa Malej encyklopédie Slovenska vydanej v roku 1987 bolo vtedy 94 percent práceschopných mužov cigánskeho pôvodu v produktívnom veku zamestnaných. O desať rokov neskôr sa v podobných číslach pohybovali odborné odhady o miere rómskej nezamestnanosti.

V roku 2000 upozornil sociológ Michal Vašečka veľmi naliehavo na prepad rómskej strednej vrstvy medzi ostatnú chudobu. „Začína sa prudko zhoršovať sociálna situácia nielen Rómov v osadách, ale aj tých, ktorí boli integrovaní za komunistického režimu, žili spolu s majoritnou spoločnosťou v obciach a mestách a dnes strácajú pôdu pod nohami,“ uviedol Vašečka. „Už roky sú nezamestnaní a mnohí sa vracajú do osád k svojim rodičom.“

O štyri roky zistil výskumný tím pod vedením Ivety Radičovej, že na Slovensku je takmer 250 segregovaných rómskych osád, v ktorých vládne absolútna chudoba, takmer všetci ľudia sú tam nezamestnaní, bývajú v načierno postavených chatrčiach, ktoré nemajú kanalizáciu, vodovod a často ani elektrinu.

Napodiv, bola to dobrá správa, lebo pôvodne sa predpokladalo, že takých osád je až 620. Ukázalo sa, že zvyšné sú „len“ separované.

„Je reálnejšie financovať projekty v 250 osadách, ktoré si vyžadujú prioritnú pozornosť, dá sa to skôr uniesť, problém sa už nezdá byť taký neriešiteľný,“ poznamenala Radičová. Odvtedy uplynulo šesť rokov, ale nezdá sa, že by sa tam niečo zmenilo k lepšiemu.

Kedy sa Cigán stane Rómom

Pred dvadsiatimi rokmi dali o sebe po prvý raz vedieť nielen rómski aktivisti, ale aj skíni. Napríklad nápismi „Cigánov do plynu!“

Prvýkrát sa ozvali nielen lídri rómskych strán, ale napríklad aj taký Miroslav Sládek od českých republikánov, ktorý navrhoval „vyviezť Cigánov na Podkarpatskú Rus“. (Ján Slota s požiadavkou malého dvora a dlhého biča prišiel o čosi neskôr.)

Kriminológ Mikuláš Tomin už vtedy upozorňoval na fakt, že skíni sú pre Rómov menej nebezpeční ako „bežní ľudia“, ktorí berú spravodlivosť do svojich rúk. A poukázal na dva prípady.

V Kostolišti pri Malackách vyvrcholili protirómske nálady tým, že tam zdemolovali dva domy Rómov pomocou traktorov. V obci Polichno pri Lučenci zase 30-ročný robotník zastrelil štyroch Rómov v susedstve guľovnicou, ktorú ako poľovník mal legálne v držbe.

Masaker v Polichne sa udial 18. septembra 1990 a niektorí pamätníci si naň spomenuli v súvislosti s nedávnou tragickou streľbou v Devínskej Novej Vsi. Súd však v prvom prípade prišiel k záveru, že Ján T. strieľal v nutnej sebaobrane a po dvoch rokoch vyšetrovacej väzby ho prepustil na slobodu. Neskôr bol strelec dokonca starostom v spomínanej obci. Stálo by to s ním za osobitný rozhovor, ale ako sme zistili, v apríli tohto roku zomrel.

Sociologický výskum Viery Bačovej v národnostne zmiešaných okresoch Slovenska na konci roka 1990 ukázal, že za blízkych susedov by chcelo Rómov necelých 5 percent a zo svojej krajiny by ich vylúčili takmer dve tretiny opýtaných. Opakované výskumy v neskorších rokoch túto tendenciu – prinajmenšom ohľadne susedstva – len potvrdili.

„Zatiaľ čo negri v Spojených štátoch sa medzitým stali Afroameričanmi a zastavajú tam najvyššie funkcie, Rómovia na Slovensku zostávajú Cigánmi, na ich postavení sa nič zásadné nezmenilo.“ Táto myšlienka odznela na jednom z mnohých seminárov o rómskej otázke.

A hoci každé porovnanie kríva, v tomto prípade zrejme obsahuje racionálne jadro. Mnohí slovenskí Rómovia nepocítia svoje rómstvo ani sa k nemu nebudú verejne hlásiť, kým sa nezvýši ich sociálno-ekonomický status.

Ďalší problém spočíva v tom, že väčšine tých Rómov, ktorým sa darí začleniť do väčšinovej spoločnosti, ich rómstvo začína prekážať natoľko, že sa ho snažia „zbaviť“. To všetko len zvýrazňuje dilemy v riešení" rómskej otázky", na ktoré pred časom upozornil Vašečka. Jedna z nich znie: chceme slovenských Rómov integrovať alebo asimilovať?

„Aj v minulosti, aj dnes mnohí vravia o integrácii, ale to, čo v skutočnosti s dobrým úmyslom robia, sú asimilačné pokusy,“ tvrdil sociológ. „A keďže sa nedaria, ich nezamýšľaným dôsledkom je segregácia.“

Medzitým pokračuje falošná hra na pomoc Rómom a na zlepšenie ich postavenia. Miliardy z Bruselu a zo štátnej pokladnice končia nevedno kde. Vraj sa prideľujú rómskym organizáciám a tým, ktoré úrady považujú za prorómske. Či z toho kvapne niečo aj „Cigánom“ v osadách a mestských getách, to už zaujíma málokoho.

27 debata chyba