Dôstojníci v zálohe sa zúčastnia štyroch cvičení po päť týždňov, mužstvo bude cvičiť štyrikrát štyri týždne. Tak znela politická smernica pred polstoročím a ľudová armáda ju musela plniť. Okrem toho sa konali mimoriadne cvičenia záložákov v období berlínskej či karibskej krízy.
Studená vojna však mala aj svoje odmäky a uvoľnenia. V tom čase boli manévre pre otcov a manželov s rastúcimi bruškami celkom vhodným spestrením zabehaného spôsobu života. Aspoň tak na to po rokoch mnohí spomínajú.
Neboli však zálohy ako zálohy a cvičenia ako cvičenia. Takzvané predurčené zálohy pre vojnovú armádu to mali ťažšie. „To boli predurčení dôstojníci, práporčíci, väčšinou vysokoškolsky vzdelaní, ale aj vojaci po vykonaní základnej vojenskej služby a predurčení zo zálohy pre určité útvary,“ vysvetľuje generál vo výslužbe Svetozár Naďovič. „Na tých sme boli osobitne nároční a povolávali sme ich skutočne aj štyrikrát po sebe na rôzne cvičenia vrátane cvičení doplnených celkov, práporov či plukov.“
V roku 1981 velil Naďovič 4. tankovej divízii. V rámci mobilizačného cvičenia mal ju doplniť na vojnový stav a stmeliť. Takmer 10-tisíc mužov a 323 tankov sa pohlo po vlastnej osi zo Znojma na Doupov, kde potom vykonali cvičenie.
„Samozrejme, mnohým povolaným záložníkom sa nechcelo cvičiť,“ pripúšťa generál. „Musím však povedať, že ako veliteľ som bol veľmi prísny, tá povinnosť sa jednoducho musela splniť a nasadil som taký režim, že všetci sa mu nakoniec prispôsobili.“
Iné bolo cvičenie v bojových útvaroch západného vojenského okruhu a iné tu, na Slovensku. Začiatkom 80. rokov povolali na manévre aj pána Borisa z Bratislavy, ináč poručíka v zálohe. „Ako záložky sme sa dostali do výcvikového priestoru Lešť pri Zvolene, ale väčšinu času sme presedeli pri kartách,“ rozpráva. „Naši inštruktori mali jediné želanie – aby sme zbytočne neboli na očiach.“ Mzdu mali záložníci refundovanú, z riadnej dovolenky im počas cvičenia neubudlo.
Väčšina Slovákov však za bývalého režimu vojenčila na Morave a v Čechách. Zvyčajne tam ich povolávali aj ako záložníkov. Najmä tých „predurčených“.
Ako sa však možno dočítať na rôznych internetových fórach, ani tam záložákom veľmi nedôverovali. „Vždy ich bolo treba istiť, na našej rote nesmeli chodiť sami do služby, a mali tú vojnu trochu voľnejšiu – rajóny napríklad nerobili,“ uvádza server Vojenstvi.cz.
Zálohy vyžadovali individuálny prístup
Prvý ponovembrový minister obrany Miroslav Vacek neobišiel vo svojich memoároch ani tému výcviku záloh v armáde bývalého spoločného štátu. Ako mladý poručík nastúpil po vysokej vojenskej škole do tankového pluku v Šternberku a o niekoľko týždňov mu tam zverili jeden turnus založákov. Väčšinou boli o desať rokov starší ako on a nevedel si s nimi poradiť: „Lietal som od mantinelu k mantinelu,“ priznáva.
„So záložníkmi sa spravidla dostanete do dvoch extrémov,“ zhŕňa Vacek svoje bohaté skúsenosti. " Buď ich výcvik veľmi zľahčíte, alebo, naopak, neberiete do úvahy fyzický vek a životnú skúsenosť týchto ľudí a usilujete sa lipnúť na akomsi bezduchom režime."
Kto by nepoznal Formanov film Lásky jednej plavovlásky z roku 1965. V istom českom mestečku žije presila mladých vydajachtivých žien. Pracujú v tunajšej textilke. Keď sem prevelia vojensky útvar, zdá sa, že ich túžby sa konečne splnia, ale namiesto vojakov základnej služby mestečko zaplavia životom opotrebovaní záložáci v strednom veku, ktorí si však chcú ešte užiť. Na tomto pozadí sa potom odohrávajú mnohé komické i trpké situácie.
„Záujmy armády a bývalých vojakov zo záloh sa dosť rozchádzali,“ pripomína sociológ Ján Bunčák. „Mnohí brali manévre nielen ako výcvik, ale najmä príležitosť odpútať sa od zaužívaných stereotypov, odskočiť si do sveta mladosti, ešte raz vychutnať niekdajšiu slobodu, vyhodiť si z kopýtka. A vojenskí inštruktori často nedokázali tento rozpor záujmov zvládnuť.“
Často pritom išlo o školácke a niekedy priam nepochopiteľné chyby. „Nezabudnem, ako nás raz zhromaždili asi desiatich pri novej elektrocentrále a inštruktor nám ju najprv spustil, jej motor nastavil na zvýšené obrátky, odmeral výstupné napätie a začal vysvetľovať jej prednosti,“ spomína skalný čitateľ Pravdy, 70-ročný Peter Podracký z Banskej Bystrice.
„Pri hluku, ktorý vydávala, možno ani sám seba nepočul, čo nám hovorí,“ pokračuje Podracký. " Keď skončil, elektrocentrálu vypol a začal nás skúšať z toho, čo povedal. Z jeho výkladu sme nič nerozumeli, preto sme si začali vymýšľať. Bolo nám záhadou, ako mohol byť s našimi ,znalosťami' spokojný."
Armáda bývalej ČSSR mala jeden čas 10 vševojskových divízií a ďalších päť mobilizovala v prípade vojnového ohrozenia. To boli desaťtisíce záložníkov. Jeden údaj za všetky. V polovici decembra 1989 rozhodlo velenie armády znížiť počet povolávaných záložníkov na vojenské cvičenia o 90-tisíc. Na porovnanie. Armáda SR má v súčasnosti 14,5 tisíca vojakov.
Nie je lepšie vybúriť sa na cvičisku?
V posledných rokoch sa cvičenia záloh nekonajú. Zrušená bola základná vojenská služba. Slovenská armáda je profesionálna. Jej zálohy tvoria vlastne bývalí profesionáli, ktorým sa skončil úväzok.
Podľa Naďoviča však ešte raz budeme ľutovať, že sme prezenčnú službu ukončili predčasne. „Aspoň základný výcvik by mali absolvovať všetci mladí muži, mal by sa spájať so športom a telesnou prípravou,“ podotýka generál, ktorý zároveň pripomína, že niektoré štáty v rámci NATO si udržujú aj základnú vojenskú službu, aj prepracovaný systém výcviku záloh.
„Nie je vari lepšie, ak mladí muži vybúria prebytočnú energiu kdesi na cvičisku, ako keď ju ventilujú v bitkách fanúšikov na štadiónoch?“ pýta sa Naďovič.
Bunčák mu dáva za pravdu a upozorňuje na rastúci záujem mladých ľudí na Slovensku i v okolitom svete o rôzne branné hry a športy. Kluby milovníkov vojenskej histórie rastú ako huby po daždi, každú chvíľu sa niekde koná inscenovanie historických bitiek s dobovými kostýmami a zbraňami.
„Svedčí to prinajmenšom o tom, že kultúra vojska, vojenčiny ostáva v kolektívnej pamäti,“ myslí si sociológ. „Je to akási nostalgia za vojenským životom či táborovým životom, ktorá, našťastie, nemá nič spoločné s duchom militarizmu.“
Dlhé i krátke manévre záložníkov
[* img=„122243“ | popisok=„* Boli časy, keď záložníci museli chodiť na veľmi dlhé cvičenia. V jeseni 1955 povolalo Ministerstvo národnej obrany ČSR dôstojníkov v zálohe na 8 týždňov a mužstvo na jeden a pol mesiaca. Opakovalo sa to až do marca 1957, keď vznikol nový systém vojskovej prípravy záloh.“ | verzia=„superHP“ *]
- Boli časy, keď záložníci museli chodiť na veľmi dlhé cvičenia. V jeseni 1955 povolalo Ministerstvo národnej obrany ČSR dôstojníkov v zálohe na 8 týždňov a mužstvo na jeden a pol mesiaca. Opakovalo sa to až do marca 1957, keď vznikol nový systém vojskovej prípravy záloh.
- Manévre znamenali pre Armádu SR čoraz väčšiu finančnú záťaž. V roku 2001 povolalo jej velenie na skrátený 5-dňový výcvik asi 2 200 vybraných dôstojníkov a práporčíkov. Zhruba 20 percent z nich na manévre neprišlo prevažne zo „zdravotných dôvodov“. Podľa prepočtov mal tento výcvik stáť okolo 24 miliónov korún.
[* img=„122244“ | popisok=„* Je zaujímavé, že branná povinnosť ostáva na Slovensku zachovaná aj po prechode armády na plne profesionálne ozbrojené sily. Muži zaradení do aktívnych záloh si majú podľa zákona dobrovoľne udržiavať vojenskú odbornú pripravenosť v rozsahu do 14 dní za rok. V období krízovej situácie sú povinní nastúpiť na mimoriadnu službu.“ | verzia=„superHP“ *]
- Je zaujímavé, že branná povinnosť ostáva na Slovensku zachovaná aj po prechode armády na plne profesionálne ozbrojené sily. Muži zaradení do aktívnych záloh si majú podľa zákona dobrovoľne udržiavať vojenskú odbornú pripravenosť v rozsahu do 14 dní za rok. V období krízovej situácie sú povinní nastúpiť na mimoriadnu službu.
** Povolávanie záloh v číslach**
- 5 týždňov pre dôstojníkov a 4 týždne pre mužstvo v zálohe trvalo cvičenie v bývalom Československu
- 24 mesiacov trvala vojenčina, od roku 1990 sa však postupne skracovala až na 6 mesiacov
- 60 rokov bola veková hranica, dokedy armáda mohla záložníka povolať na cvičenie
- 1996 – od tohto roku povinný výcvik záloh na Slovensku už vlastne neprebiehal
- 2006 – v tomto roku zanikla na Slovensku povinná základná vojenská služba
- 90 000 z pôvodne plánovaných záložníkov sa velenie Čs. armády rozhodlo neprecvičiť už v roku 1990