Sám ste majorom v zálohe. Kedy ste boli naposledy na manévroch?
Jaj, to už bolo dávno, ale bol som tam presne 35 dní, to si pamätám.
Aj na to, čo ste tam robili?
Samozrejme, robil som meteorológa.
To musíte vysvetliť.
Ako vojak základnej služby som totiž absolvoval školu dôstojníkov a práporčíkov v zálohe v Novom Meste nad Váhom. Desať mesiacov som tam študoval meteorológiu. Až potom ma poslali k útvaru. Konkrétne do Brna na letisko, kde som sa podieľal na predpovediach počasia.
Na ktoré cvičenie spomínate najradšej?
Na cvičenie v Žatci. Tam bolo veľké vojenské letisko a ako záložáci sme pomáhali pri vyhodnocovaní synoptických máp. Ale najsilnejšia spomienka sa viaže predsa len na tú školu v Novom Meste, kde som si našiel priateľa na celý život Janka Šaba zo Starého Tekova, s ktorým sa stále a dosť pravidelne stretávame.
V posledných rokoch sa manévre tohto druhu už na Slovensku nekonajú. Môže ich nahradiť činnosť vášho zväzu a podobných združení?
Iba čiastočne. Máme okolo sto klubov po celom Slovensku a v nich okolo dve tisícky členov. V streleckej príprave sa však precvičujú dostatočne. V streľbe sú naši chlapci už profesionáli.
Aj v streľbe zo samopalu?
Áno, aj v streľbe zo samopalu.
Najviac členov máte v Bratislave?
Áno, tu je najmasovejšia základňa, okolo 600 členov, čo sa dá vysvetliť ekonomickou silou hlavného mesta a životnou úrovňou jeho obyvateľov.
Ako to navzájom súvisí?
Strelecký šport nie je predsa lacný špás. Náboj do pištole stojí päť korún, do samopalu ešte viac. Okrem toho na Slovensku je akútny nedostatok strelníc. V mnohých okresoch dodnes chýba strelnica.
Treba podľa vás obnoviť niekdajšie cvičenia záloh, hoci len 5-dňové?
Ak sa k tomu pristúpi, tak iba na základe dobrovoľnosti. V susednom Česku túto formu výcviku záloh už celkom sľubne rozvíjajú. Tu i tam však mužskej časti populácie veľmi chýba základná vojenská služba. To si nedám vyhovoriť.
Čo vlastne vedie ľudí, aby vstupovali do vašej organizácie? Záľuba v zbraniach a streľbe?
Motívov je zrejme viac, určite je medzi nimi aj odveká túžba muža zastrieľať si zo svojej obľúbenej zbrane, ale aj potreba súťaživosti. Naše preteky v trojboji a päťboji sú známe a čoraz príťažlivejšie. Prípravám na ne venujeme každú sobotu, niekedy aj nedele. Mnohí naši členovia sú v súčasnosti „esbéeskári“ alebo policajti. Vďaka činnosti zväzu majú zároveň možnosť precvičiť sa.
Členom zväzu bol aj „šialený“ strelec z Devínskej…
Žiaľ áno, od jeho činu sme sa však už viackrát dištancovali a nechcem sa k prípadu vracať.