„Vysvetlili sme, že pokuty sa netýkajú fyzických osôb. Verejnej správy sa týkajú vtedy, keď v štátnom jazyku neoznámia informáciu, ktorá je dôležitá. Pri druhej časti pokút prakticky vypadlo jedno slovo – ,ohrozenie’. To znamená, že pokuty je možné dať aj za to, že nie sú v slovenčine informácie, ktoré sa týkajú možného ohrozenia – to slovo vypadlo – zdravia, bezpečnosti a majetku občana,“ povedal Bugár.
Verziu predsedu Mostu však predkladateľ novely, minister kultúry Daniel Krajcer z SaS, nepotvrdil. „Prvýkrát som to počul. Že bol takýto návrh, som sa dozvedel v podstate od pána vysokého komisára Vollebaeka, teda nie od autora. Budem sa tým zaoberať, keď Béla Bugár tento návrh reálne predloží,“ povedal Krajcer. Podľa neho nejde o takú zásadnú vec, aby zákon v parlamente nezískal podporu.
Bugár nevylučuje, že spresnenie do novely doplnia pri prerokúvaní v Národnej rade cez pozmeňujúci návrh.
Právnici upozorňujú, že aj slovíčko môže mať význam. Štátne orgány totiž môžu robiť len to, čo im zákon dovoľuje. Občania zas, čo im nezakazuje. „Pokiaľ bola v koalícii dohoda, že má ísť o ohrozenie života, bolo by dobré to do zákona doplniť,“ myslí si bývalý poslanec, právnik Peter Kresák. Súhlasí s ním aj ústavný právnik Radoslav Procházka z KDH, predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu. „Doplnenie slova ,ohrozenie’ má svoju logiku. Ak to Most navrhne, ja to podporím.“
Komisár Vollebaek naznačil, že vládna koalícia sa mohla takým problémom vyhnúť. Jazykový zákon podľa neho žiadne pokuty nepotrebuje. „Nie sú želateľné, lebo nepodporujú všeobecné porozumenie medzi národmi a súdržnú spoločnosť,“ vyhlásil po stretnutí s Krajcerom. Hoci ocenil snahu novej vlády zmeniť zlý zákon, uvítal by úplné odstránenie sankcií.
Vicepremiér pre menšiny Rudolf Chmel z Mostu po stretnutí s Vollebaekom zákon otvorene kritizoval. Pripomenul jeho pôvod v koalícii HZDS-SNS-ZRS. „Už ten prvý gombík sa v roku 1995 za Mečiara zapol zle. Preto je každý ďalší gombík tiež zle zapnutý,“ konštatoval Chmel. Spoločnosť podľa neho jazykový zákon nepotrebuje.
Na rušenie sankcií však chýba koalícii politická vôľa. Posilnenie ochrany štátneho jazyka presadila do vládneho programu liberálna SaS, ktorá trvala aj na tom, aby pokuty v zákone zostali. Údajne preto, že každý zákon potrebuje sankcie, aby bol vykonateľný.
Na pokutách sa zrejme zadrhne aj ďalšia novela, sľubovaná v prvých sto dňoch vládnutia Ivety Radičovej – zákon o štátnom občianstve. V ňom ich pre Maďarov, ktorí by požiadali o novinku z Budapešti – dvojaké občianstvo bez podmienky pobytu v Maďarsku, žiada zachovať KDH.
Novela jazykového zákona bola šitá horúcou ihlou. Vláda ho schválila narýchlo, bez riadneho pripomienkového konania, v ktorom sa vyjadrujú ministerstvá, tretí sektor alebo občania. Kresák hovorí, že pripomienkové konanie je veľmi dôležité. Súčasťou každého návrhu, ktorý ide do vlády, je aj tabuľka pripomienok, kde sa osobitne zdôraznia zásadné pripomienky a navrhovateľ vysvetlí, či ich akceptoval, alebo nie.
„Prijatie zákona je veľmi závažná vec, ktorá sa dotkne celej spoločnosti. Preto je zásadou demokracie, že sa k takejto veci môžu občania vyjadriť,“ dodáva právnik združenia Via Iuris Peter Wilfling.
Rozpaky z rozdielnych zámerov koalície napravil dobrou správou pre menšiny Ústavný súd.
Definitívne povedal, že geografické názvy v učebniciach pre maďarské či rusínske deti môžu byť v ich materinskom jazyku. Odmietol tak žiadosť bývalých vládnych poslancov, aby učebnice pre menšiny museli písať najskôr slovenské geografické názvy.
