Dôvodom je aj zachovanie vysokých pokút pre slovenských Maďarov, ktorí by požiadali o maďarské občianstvo na základe nového maďarského zákona. Ten priznáva občianstvo všetkým Maďarom v zahraničí na základe ich príslušnosti k etniku.
„Každá strana určí svojho zástupcu a budeme rokovať. Zatiaľ nie je ani základná dohoda,“ povedal predseda Mostu Béla Bugár. Upozornil, že ak by Lipšic trval na pokutách, poruší programové vyhlásenie vlády, „kde je jednoznačne napísané, že sa občania nebudú trestať“. Terajší zákon ich trestá dvakrát – pokutou 3 319 eur a automatickou stratou slovenského občianstva.
Stále živým problémom je aj jazykový zákon. Mostu sa ho podarilo dohodnúť už pred týždňom, naďalej však musí vysvetľovať, s čím vlastne jeho predstavitelia súhlasili. O tom, že novela je dobrá, presviedčali vo štvrtok aj poslancov zahraničného výboru maďarského parlamentu. Jeho členovia prišli do Bratislavy na vôbec prvú zahraničnú návštevu, aby rokovali s partnerským výborom slovenského parlamentu. Maďarským poslancom v zákone o štátnom jazyku stále prekážajú pokuty. „Sankcie vzbudzujú isté nedorozumenie,“ priznal Pavol Hrušovský z KDH, podľa ktorého bol jazykový zákon najdôležitejšou témou stretnutia.
Novelu vo štvrtok odmietli mimovládne organizácie maďarskej menšiny združené v Okrúhlom stole Maďarov na Slovensku. Podľa ich koordinačného výboru je horšia ako doterajší zákon, pretože prekvapujúco rozširuje okruh subjektov, ktoré môžu byť pokutované. „Pôvodná filozofia zákona o štátnom jazyku ostáva nezmenená… Zákon naďalej zakazuje, postihuje a vyvoláva strach,“ povedal TASR po rokovaní menšinových organizácií v Šamoríne riaditeľ Fórum Inštitútu pre výskum menšín Károly Tóth.
To, že slovensko-maďarský problém sa novelou jazykového zákona nemusí podariť vyriešiť, pripúšťa aj Hrušovský. Teraz síce v koalícii dohoda existuje a Most ako zástupca maďarskej menšiny vo vláde je spokojný. „Či je to taká definitívna spokojnosť, že to nebude vyvolávať nejaké ďalšie pokračovanie pokusov o novelu tohto zákona, neviem zaručiť,“ dodáva šéf poslaneckého klubu KDH.
S maďarskými poslancami hovorili ich slovenskí kolegovia aj o zákone o dvojakom občianstve, ktorý po nástupe k moci presadila vláda Viktora Orbána, a o slovenskej novele, ktorú vzápätí s podporou KDH prijala vládna koalícia Roberta Fica. Napriek dvojhodinovej diskusii sa zástupcovia Bratislavy a Budapešti nedohodli na ničom, okrem ďalšieho stretnutia. „Naše stanoviská k jazykovému zákonu aj k občianstvu sú zatiaľ diametrálne odlišné,“ povedal podpredseda zahraničného výboru Národnej rady Juraj Blanár zo Smeru. Naopak, predseda výboru František Šebej z OKS vidí možnosť dohody. „Nepochybne nájdeme spoločnú reč aj v takýchto témach,“ uviedol v spoločnosti maďarského partnera Mihálya Ballu z Fideszu.
Na rozdiel od minulosti sa zahraničné výbory nesporili o Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny. To prekážalo bývalej vládnej koalícii Smeru, SNS a HZDS natoľko, že prijala v parlamente kritické uznesenie. Bugár hovorí, že tento problém stále existuje. Fórum je naďalej poradným orgánom maďarského parlamentu, plateným z jeho rozpočtu. Maďarov zo Slovenska v ňom reprezentuje SMK.
