Vláda stále nevie, ako siahnuť na platy poslancov

Koalícia stále nevie, ako bude znižovať platy ústavných činiteľov. Poslanci neakceptovali dohodu Koaličnej rady, ktorú prezentovala premiérka Iveta Radičová. Platy sa mali po dvoch rokoch odmraziť a následne znížiť o deficit verejných financií krát 3. To by pri deficite 8 percent viedlo k reálnemu zníženiu platov poslancov oproti dnešku zhruba o desať percent.

04.10.2010 06:02
Iveta Radičová Foto:
Premiérka Iveta Radičová
debata

Poslanci dohodu koalície odmietajú, premiérka sa jej oznámením pred médiami unáhlila. „To nebolo dohodnuté. Koaličná rada má nejaký návrh, ale musia sa dohodnúť poslanci, lebo to je ich zodpovednosť. Zatiaľ sme sa nedohodli na ničom,“ povedal šéf poslaneckého klubu KDH a člen Koaličnej rady Pavol Hrušovský. Upozorňuje, že keďže ide o rozpočet celej Národnej rady, treba to posudzovať komplexne.

Dohodu popiera aj predseda poslaneckého klubu Mostu László Solymos, ktorý bol tiež na rokovaní koalície. Vie si predstaviť, že by sa platy poslancov odvíjali od deficitu verejných financií a odrážali tak stav ekonomiky, ale či si to myslí aj jeho klub, nevie. „Budú tam aj iné úpravy,“ sľubuje.

Bývalý ekonóm Svetovej banky, poslanec za KDH Anton Marcinčin chápe šetrenie poslancov ako symbol, kritizuje však to, že sa diskusia mení na tvrdý populizmus. „Nadviazanie platov poslancov a iných ústavných činiteľov na výšku deficitu verejných financií je úplný nezmysel,“ tvrdí. „Zamerajme sa na rok 2011 a ušetrime 10 percent z referenčnej mzdy. Referenčná mzda 2011 predstavuje pre všetkých dotknutých rovnakú štartovaciu šnúru, z ktorej by sme všetci ponechali 10 percent ministrovi financií,“ odporúča v blogu Marcinčin.

Martin Poliačik z SaS s navrhovaným prepočtom platov súhlasí iba čiastočne. „Mne sa páči, že sa to odvíja od reálneho stavu ekonomiky. Ale či to bude troj- alebo dvojnásobok, nechám na ľuďoch, ktorí lepšie počítajú,“ povedal.

Ako výchovu k rozpočtovej disciplíne uvítal návrh poslanec za OKS z klubu Mostu Ondrej Dostál. „Čím väčšia sekera štátu, tým menší príjem poslanca. A naopak. Keď už nič iné, prinajmenšom by to mohlo zvýšiť záujem poslancov o výšku deficitu a podvedome ich nasmerovať k potrebe jeho znižovania,“ napísal v blogu.

Od platu poslancov zákon odvíja platy ďalších ústavných činiteľov vrátane prezidenta či členov vlády. Na sudcov, ktorí spadajú pod rovnaký mechanizmus zákona o platoch ústavných činiteľov, malo ministerstvo spravodlivosti vymyslieť iný recept tak, aby ho sudcovia nemohli napadnúť na Ústavnom súde. Ministerstvo sa zatiaľ možnosťou, ako siahnuť na sudcovské platy, nezaoberalo. „Čakáme, ako sa uzavrie štátny rozpočet na budúci rok,“ povedal hovorca rezortu Peter Bubla.

Inštitút hospodárskej politiky bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií za SNS Františka Palka považuje za dôležité stanoviť zákonný mechanizmus aj na paušálne náhrady, ktoré si sudcovia určujú sami uznesením pléna súdu. Aj táto položka, ktorá zostane naďalej nezdanená, by mala byť kontrolovateľná. Sudcovia tvoria polovicu z 2 600 ústavných činiteľov.

Spojenie deficitu s platom je ideou poslanca za SDKÚ Miroslava Beblavého, ktorú Koaličnej rade predložil štátny tajomník ministerstva financií za SDKÚ Vladimír Tvaroška. Richard Sulík, ktorý mal pôvodne zníženie platov poslancov vymyslieť spolu s klubmi, na rokovaní lídrov o platoch nebol, relaxoval v Prahe. Dnes odletel spolu Pavlom Hrušovským a ďalšími poslancami do Ženevy na rokovanie Medziparlamentnej únie. Diskusie o platoch poslancov sa tak odsúvajú najskôr na koniec týždňa.

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"