Krompachom a Slovinkám hrozí záplavová vlna z neďalekého odkaliska. Tvrdia to zástupcovia miestnej samosprávy a dokonca spresňujú, že kal môže obe obce zaplaviť až do výšky troch metrov. Podobný Damoklov meč vraj visí aj nad Nižnou Slanou. Čo je z toho pravda a čo rozprávky starej matere?
Po nedávnej tragédii v Maďarsku sa zmobilizovali aj slovenské úrady. Ministerstvo pôdohospodárstva nariadilo v priebehu týždňa skontrolovať najrizikovejšie odkaliská a ďalšie veľkoskládky priemyselného odpadu. Čo sa však dá zistiť za taký krátky čas? „Aj od nás si vyžiadali materiály, fyzická kontrola v teréne sa však za pár dní stihnúť nedá, ešte azda tak zbežná vizuálna obhliadka,“ hovorí Peter Panenka z Vodohospodárskej výstavby. Podnik na vlastné náklady uskutočňuje technicko-bezpečostný dohľad aj nad tými odkaliskami, ktoré akoby nemali vlastníka.
Kým nerozoberú všetko zariadenie
Medzi také patrí aj odkalisko Slovinky. „Iba náhodou sme sa na katastri dozvedeli, že prišlo k jeho ďalšiemu, tentoraz veľmi záhadnému odpredaju, nového vlastníka sa nám však zatiaľ nepodarilo vypátrať,“ informuje inžinier Panenka. Vlastník by mal byť prvým adresátom zistení technicko-bezpečnostného dohľadu. Mal by uhradiť náklady na výkon dohľadu, ale najmä prijať nevyhnutné opatrenia na nápravu súčasného stavu. Situácia na odkalisku Slovinky si ich naliehavo žiada.
„Netreba síce vyvolávať paniku, materiál v tomto odkalisku je iného druhu ako kal pri maďarskej Ajke,“ upozorňuje Panenka. „Je však nebezpečný pre obyvateľstvo už len tým, že je ho tam tak veľa, je kontaminovaný a výška hrádze dosahuje stotrinásť metrov.“
Je to vlastne najvyššia vodná stavba na Slovensku, zadržiava viac ako milión ton kalu, ale zariadenie odkaliska je očividne poruchové. Už pred deviatimi rokmi tam prišlo k výronu zakalenej vody – príčinou bolo prepadnutie starého potrubia. Medzitým sa striedali vlastníci a zrejme aj preto, aby nemuseli investovať do stabilizácie svahu, údržby a obnovy celého zariadenia. Nič neurobil v tomto ohľade ani konkurzný správca.
„Stav na odkalisku je vážny, hrádzový systém je devastovaný a nie je vylúčené jeho ohrozenie pri nadmernej zrážkovej činnosti alebo pri prudkom topení snehu,“ prízvukuje Panenka. „Pokračuje tam nielen devastácia, ale aj postupná likvidácia merného i prevádzkového zariadenia a vybavenia vodnej stavby, ktorá sa tak stáva prakticky neovládateľnou.“
Kto však devastuje hrádzu? Hoci to znie neuveriteľne, významne sa na tom podieľajú obyvatelia okolitých osád. Vytrhávajú z nej všetko, čo sa dá speňažiť v zberných surovinách. Napríklad rúry z odvodňovacieho systému. Dokonca rozbíjajú betónové skruže len preto, aby z nich získali železnú výstuž. „Dokonca rozbíjajú už aj geodetické body, aby z nich vybrali klincové značky,“ dodáva inžinier Panenka. Pritom práve tie skruže, resp. betónové a kovové drenážne rúry slúžia na odvedenie vody z odkaliska, čím zabezpečujú jeho bezpečnosť.
Z rovnakého dôvodu sa na odkalisku pomaly už nedajú zmerať dôležité parametre jeho stability. „Tá skládka nemá posledné roky takého majiteľa, ktorý by to monitoroval a staral sa o to,“ sťažuje sa starosta Sloviniek Michal Pačan a apeluje na „kompetentných“, aby začali konečne konať.
Inžinier Panenka súhlasí s tým, že už päť rokov, odvtedy, čo konkurzný správca odmietol obnoviť s technicko-bezpečnostným dohľadom zmluvu, sa tam poriadna kontrola stability neuskutočňuje. Zároveň má však ťažké srdce na predstaviteľov miestnej samosprávy: „Dnes bijú na poplach, boja sa trojmetrovej vlny, ale keď sme sa s nimi snažili kontaktovať, neprejavili veru veľký záujem o spoluprácu pri riešení problémov odkaliska a jeho okolia.“
Východisko vidí v tom, aby zodpovednosť za ochranu ohrozeného obyvateľstva a životného prostredia prevzal v podobných prípadoch štát. Pre príklady takého riešenia netreba podľa Panenku chodiť ďaleko. Vo svojej legislatíve s ním už počíta aj český štát.
Jedna katastrofa už tu bola
Zanedbaná starostlivosť o odkalisko sa už raz vypomstila aj na Slovensku. V máji 1965 náhle stekutel popol na pôvodnom odkalisku v Zemianskych Kostoľanoch. Viac ako štyridsať metrov vysoká hrádza sa pretrhla a do okolia vytiekli asi tri milióny ton kalu.
Predpokladá sa, že toto „svinstvo“ zamorilo približne dvadsať štvorcových kilometrov územia a rieku Nitra v dĺžke asi sto kilometrov. Pravdu o veľkej havárii sa vtedy širšia verejnosť nemohla dozvedieť. Armáda okamžite uzavrela postihnutú oblasť a nikoho nepovolaného tam nepustila. Novinárov detto.
No podľa nepotvrdených informácií už týždeň pred katastrofou vedenie Elektrárne Nováky vedelo, že hrádza sa môže pretrhnúť. Z vyšších miest prišiel príkaz evakuovať obyvateľstvo. Z niektorých domov sa však ľudia odmietli vysťahovať. Zrejme práve tam našli smrť štyri obete havárie.
Všetko sa udialo v jeden májový večer a podľa rozprávania očitých svedkov mnohé domy v Kostoľanoch boli doslova zaplavené stekuteným popolom. Jeho odstraňovanie z celého zamoreného územia trvalo potom niekoľko rokov.
„Dôsledky havárie boli také zničujúce, že to podnietilo vtedajšie úrady, aby sa v celom bývalom Československu začalo s pravidelným monitorovaním všetkých prevádzkovaných odkalísk,“ hovorí doktor Martin Bednárik z Katedry inžinierskej geológie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Toto pracovisko sa aj dnes podieľa na uvedenom monitoringu. „Podľa našich zistení na skládkach priemyselného odpadu sa nevyskytujú vážnejšie problémy, tie sú na starých odkaliskách po banskej činnosti,“ dodáva Bednárik.
Na Slovensku je okolo 50 veľkých starých odkalísk, ale nikto nevie jednoznačne povedať, ktoré z nich predstavujú reálnu hrozbu pre svoje okolie. Určite sem však patria Slovinky a Nižná Slaná.
V Nižnej Slanej má hrádza výšku 95 metrov a technicko-bezpečnostný dohľad tam vlani zistil oslabenú stabilitu. Už štyri roky sa na odkalisku neuskutočňujú pravidelné merania. Firma, ktorá ho spravovala, je v konkurze.
Podľa Lászlóa Miklósa, bývalého ministra životného prostredia, by si rekultivácia, spevnenie, sanácia či ďalšie úpravy ohrozených odkalísk vyžiadali obrovské náklady. Analýza z roku 2002 prišla k sume 10 miliárd korún a týkala sa iba najväčších „environmentálnych záťaží“.
Panenka však navrhuje urobiť na nich aspoň geotechnický audit vrátane odberu a analýz vzoriek z prieskumných vrtov. „Aby sa presne vedelo, na čom sme.“ Náklady na jedno odkalisko sa odhadujú na 100-tisíc eur. Nájdu sa pri súčasných finančných suchotách štátu? Alebo radšej budeme znovu riskovať?