Chmel navrhuje pokuty za porušovanie jazykových práv menšiny

19.10.2010 08:28

Vicepremiér Rudolf Chmel prišiel na spôsob, ako poučiť koaličných partnerov o nezmyselnosti pokút za jazyk. Po tom, čo odmietli zrušiť pokuty pri používaní štátneho jazyka, navrhuje rovnaké sankcie za podobné prehrešky do novely zákona o používaní jazykov menšín.

Na dvojjazyčnosť majú právo menšiny vo všetkých obciach, kde tvoria najmenej dvadsať percent obyvateľstva. Tak ako zákon o štátnom jazyku pod hrozbou pokút vyžaduje oznamy aj v slovenčine, zákon o menšinových jazykoch zasa v maďarčine či inom jazyku menšiny. Riaditeľ sekcie ľudských práv a menšín Úradu vlády Kálmán Petöcz pripomína, že toto nariadenie sa dodržiava len zriedkavo. Po novom by za to mali byť pokuty od 50 do 2 500 eur.

V Moste sa o takejto reakcii na pokuty za štátny jazyk hovorilo, dohoda v strane však nie je. Poslankyňa Edita Pfundtner by však iniciatívu svojho kolegu Chmela chápala. „Pre nás je to stále otvorené. Ak v zákone o štátnom jazyku pokuty zostanú, predpokladám, že z jeho strany môže vzísť takýto návrh,“ uviedla.

Politológ László Öllös nepovažuje nápad s pokutami za šťastný. „Keď sa uvažuje o akejsi satisfakcii, to nie je dobré. Na Slovensku a často aj v iných stredoeurópskych krajinách sa uvažuje z hľadiska dominancie. Jazyky by však na miestnej úrovni mali byť rovnocenné.“

Člen mediálneho výboru parlamentu za SDKÚ Tomáš Galbavý podotkol, že len pred pár dňami hovorili s premiérkou o lepšej komunikácii medzi vládou a parlamentom. „Podpredsedu vlády si veľmi vážim a viem, že predkladá návrhy zákonov v dobrom úmysle. Ale pán podpredseda by mal urobiť tlačovku až po dohode,“ uviedol. K návrhom na pokuty a desaťpercentnú hranicu sa nechcel vyjadriť – nepozná predlohu.

Vicepremiér Chmel tiež navrhne znížiť hranicu na používanie jazykov menšín v úradnom styku na desať percent. Znamená to, že právo na dvojjazyčnosť by bola vo všetkých obciach, kde tvorí menšina aspoň desať percent populácie. Pomohlo by to predovšetkým Nemcom. Podľa Chmela teraz môžu používať materčinu v kontakte s úradmi v jednej obci, po znížení hranice by to bolo desať až jedenásť. Na sto obcí by sa dvojjazyčnosť rozšírila pri Rusínoch a Rómoch, Maďari by mali takéto právo v ďalších asi tridsiatich obciach. Dnes je takýchto maďarských obcí vyše štyristo.

Parlament v utorok hlasuje, či posunie novelu zákona o štátnom jazyku do druhého čítania. Pfundtner sa obáva, že ani to nie je isté. Ak prejde, Most sa pokúsi zákon zmeniť nad rámec doterajšej dohody s ministrom kultúry Danielom Krajcerom z SaS. Predstavitelia Bugárovej strany stále dúfajú, že pokuty zo zákona napokon úplne vypadnú.

Podľa podpredsedu vlády za Most treba otvoriť aj diskusiu o charaktere štátu a zmeniť preambulu ústavy. Tá definuje Slovensko ako štát „mužského Slováka“ a ženám, ako aj menšinám priznáva podľa neho len akúsi „limitovanú autonómiu“.

Ondrej Dostál (OKS) z klubu Mostu medzitým odovzdal do Národnej rady návrh na radikálnu zmenu tzv. vlasteneckého zákona. Okrem ľudí z ich klubu ho podpísal aj Miroslav Beblavý z SDKÚ a Jozef Viskupič z Obyčajných ľudí v poslaneckom klube SaS. KDH nemalo záujem. Novela vyberá zo zákona o štátnych symboloch povinnú výchovu k vlastenectvu aj vlajku, hymnu a preambulu v každej triede. Dostál kritizoval partnerov, že hoci zákon pred voľbami kritizovali, teraz mlčia. „Dnes sa nikto nemá k tomu, aby ten zákon zmenil,“ povedal.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku