Vo väčších mestách, kde už obyvatelia nemajú ku kandidátom bližší vzťah, je však dôležitejšia politická príslušnosť. Podľa Haulíka to platí rovnako o kandidátoch na starostu, ako aj o poslancoch obecných zastupiteľstiev. „Nezávislí kandidáti nemajú takmer nijakú šancu presadiť sa vo veľkom meste, kde sa voliči zvyknú rozhodovať podľa straníckeho trička,“ vysvetľuje Haulík.
Jeho slová potvrdzujú aj údaje Štatistického úradu. Z nich vyplýva, že nezávislí kandidáti majú pomerne vysokú úspešnosť. V komunálnych voľbách pred ôsmimi rokmi získalo mandát primátora alebo starostu až 951 nezávislých kandidátov, teda vyše 32 percent. V decembri 2006 to dopadlo podobne. Zvolených bolo 895 nezávislých kandidátov, viac ako 30 percent – oveľa viac, ako si mohla pripísať akákoľvek politická strana či volebná koalícia. Strana Smer, druhý najúspešnejší subjekt, mala vtedy napríklad iba 419 zvolených kandidátov, ak sa nerátajú tí, čo kandidovali v koalícii s inými politickými stranami.
Ak sa však vezmú do úvahy len kandidáti do obecných, mestských a miestnych zastupiteľstiev, nezávislí už neboli takí úspešní.
V roku 2006 sa ich do komunálnej politiky dostalo len zhruba 3 600, asi 17 percent, takže ich predbehol Smer s vyše štyritisíc poslancami. Vo veľkých mestách skončili nezávislí poslanci ešte horšie. Zo 17 mestských častí v Bratislave sa nezávislými starostami stali len šiesti, v Košiciach z 22 mestských častí uspeli v ôsmich.
Za primátora ôsmich krajských miest v tom čase kandidovalo len málo nezávislých – v Bratislave jeden, v Žiline, Trnave a Trenčíne nikto. Jediným nezávislým primátorom krajského mesta sa stal Pavel Hagyari v Prešove. Jeho prekvapujúci úspech analytici prisudzujú len tomu, že nemal silných protikandidátov.
Nezávislým sa nepodarilo preraziť ani do zastupiteľstiev krajských miest. Z 80 bratislavských poslancov boli zvolení traja, z 50 košických štyria nezávislí, v Trnave dokonca žiadny. Najviac nezávislých poslancov uspelo v Banskej Bystrici. Do 31-členného „mestského parlamentu“ ich tam prešlo 13.
| Úspešnosť kandidátov v komunálnych voľbách 2006 | ||||
| kandidáti | počet zvolených starostov a primátorov | podiel | počet zvolených poslancov | podiel |
| nezávislí | 895 | 30,83 % | 3 638 | 17,1 % |
| Smer | 419 | 14,43 % | 4 043 | 19 % |
| SMK | 215 | 7,4 % | 1 952 | 9,17 % |
| HZDS | 212 | 7,3 % | 2 492 | 11,71 % |
| KDH | 162 | 5,58 % | 2 605 | 12,24 % |
| SDKÚ | 129 | 4,44 % | 1 446 | 6,79 % |
| SNS | 85 | 2,92 % | 1 169 | 5,49 % |
| ZDROJ: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. Pozn.: Údaje nezahŕňajú kandidátov koalícií politických strán. | ||||
Presný počet kandidátov bez podpory politických strán kandidujúcich v tomto roku nie je známy. V Bratislave je zo 79 kandidátov na starostov mestských častí až 35 nezávislých. O primátorské kreslo sa tu uchádzajú traja, ďalších štyroch navrhli strany. V Košiciach je nezávislá až polovica z ôsmich kandidátov na primátora, v Banskej Bystrici chcú viesť mesto traja nezávislí.
Podľa Haulíka sú ich vyhliadky slabé. „Celý systém je postavený na voľbe osobností, ale mestá nemajú dostatočné pokrytie vlastnými médiami, aby počas roka dokázali informovať o tom, ako tie zastupiteľstvá fungujú, ako tí volení zástupcovia vlastne vystupujú. Voliči tak nemajú dosť informácií, aby ich mohli lepšie poznať,“ hovorí sociológ.
Naopak, na vidieku sa nezávislí kandidáti môžu spoliehať na osobnú skúsenosť s voličmi. Pavel Bendík z Hrušova pri Veľkom Krtíši vedie obec bez podpory strán už niekoľko volebných období. V obci s asi 870 obyvateľmi ho dobre poznajú. „Možno si teraz ľudia povedia, že toho bolo dosť. Alebo ocenia, čo sme pre obec urobili,“ odhaduje Bendík.