Politológ Miroslav Kusý upozorňuje, že ak sa koalícia nedohodne, bude to predovšetkým vinou Dzurindovej strany. „Bola to SDKÚ, ktorá váhala a vybrala si kandidáta až po funuse, hoci väčšina koalície si vybrala spoločného kandidáta,“ tvrdí. Podľa politológa Tomáša Koziaka neschopnosť dohodnúť sa je prejavom toho, že strany chcú mať vplyv na toho, kto bude viesť prokuratúru.
Samotný generálny prokurátor však má len obmedzený vplyv na to, aké postavenie a právomoci má prokuratúra v rámci ústavného zriadenia, pretože nemá zákonodarnú iniciatívu. „Na tvorbe zákonov sa môže len spolupodieľať,“ upozorňuje odborník z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied a bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány. Z tohto pohľadu hodnotí aj vyhlásenia o oklieštení právomoci generálneho prokurátora, ktoré politikom predostrel jeden z kandidátov na funkciu Ján Hrivnák. „Treba ich brať tak, že hovoril to, čo chceli počuť politici,“ myslí si Bárány.
Zákon o prokuratúre už teraz určuje, kedy môže podriadený prokurátor odmietnuť pokyn nadriadeného prokurátora. „Prokurátor vnútri systému prokuratúry nemá byť nezávislý. Nemá postavenie sudcu,“ upozorňuje právny expert.
Po nástupe vlády Ivety Radičovej už došlo k viacerým zmenám. Od 1. novembra sa generálny prokurátor nezúčastňuje na rokovaní kabinetu a Generálna prokuratúra príde o finančnú nezávislosť. O prerozdeľovaní peňazí prokuratúre bude rozhodovať šéfka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská. Tá by mala hovoriť aj do disciplinárnych konaní voči prokurátorom, čo je dnes výlučne na rozhodnutí prokuratúry a jej šéfa. Podľa vzoru politikov a sudcov by mali byť zverejňované aj majetkové priznania prokurátorov.