Ľudia si môžu zastupiteľstvo nakrútiť

Možno nahrávať a filmovať ľudí, ktorí sa zúčastňujú na verejných podujatiach? Môže si niekto filmovať zasadnutia obecných zastupiteľstiev, policajtov zasahujúcich proti demonštrantom alebo študentov odpovedajúcich pri štátniciach? Podľa odborníkov je problém v tom, že zákon podobné situácie nerieši a nemožno ich ani zovšeobecňovať. Záleží na konkrétnom prípade a na tom, či ide o verejných činiteľov alebo súkromné osoby.

22.11.2010 09:42
zastupiteľstvo Foto:
Zasadnutia obecného, miestneho alebo mestského zastupiteľstva majú občania právo nahrávať.
debata

Na prekážky narážajú napríklad ľudia, ktorí si chcú zaznamenať priebeh obecného alebo mestského zastupiteľstva. To sa nedávno stalo v Častej. „Na zasadnutie obecného zastupiteľstva som si priniesla kameru, lebo som si chcela urobiť zvukový a obrazový záznam. Starosta obce mi to však nedovolil. Poslanci si odhlasovali zákaz nakrúcania,“ posťažovala sa Pravde obyvateľka obce Tatiana Slobodníková. Starosta a poslanci jej prekazili aj ďalšie filmovanie. Vyzvali ju, aby kameru vypla, alebo odišla. Keď odmietla, odobralo sa zastupiteľstvo rokovať za zatvorenými dverami.

Starosta Častej Stanislav Jablonovský tvrdí, že nekonal svojvoľne: „Bol to podnet poslancov, ktorí si neželali, aby ich niekto filmoval, a ja som im vyhovel.“ Tým však porušili ústavu. Ústavný súd totiž v podobnej veci rozhodol už v apríli 2001, keď riešil prípad z Dubnice nad Váhom. Mestskí poslanci vtedy občanovi zakázali filmovať zasadnutie, čím porušili jeho právo na prijímanie a rozširovanie informácií. „Rokovania zastupiteľstva sú zásadne verejné. Vyhlásiť ich za neverejné možno iba vtedy, ak sa prerokúvajú veci, ktoré majú byť predmetom utajovania v štátnom záujme,“ zdôvodnil Ústavný súd.

Právnik Peter Wilfling, ktorý spolupracuje s organizáciou Via Iuris, upozorňuje aj na ďalšie prípady. Nezávislí pozorovatelia z občianskych organizácií majú napríklad právo zúčastniť sa na sčítaní volebných hlasov. Filmovať tiež možno policajtov pri vykonávaní služobného zákroku. „Ústavný súd konštatoval, že neobstojí argument, že treba chrániť súkromie policajta, pretože verejní činitelia nepožívajú pri výkone verejnej funkcie takú širokú ochranu súkromia ako iné osoby,“ vysvetlil Wilfling. To sa týka aj funkcionárov obce a zastupiteľstiev, ktorí sú tiež verejnými činiteľmi.

Zvláštny konflikt riešili nedávno na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Na štátnice prišla skupina ľudí, ktorí pre podozrenie, že jedna zo študentiek nespĺňa kritériá, chceli jej štátnice a obhajobu diplomovej práce nahrať a nafilmovať. Zástupcovia školy to zakázali s vysvetlením, že na to treba súhlas fakulty aj študentov. Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva SAV súhlasí: „Štátnice sú síce verejné, ale to ešte neznamená, že tam možno každého filmovať. Iné je nahrávať, iné snímať kamerou. Je to podobné ako na súde. Keď prídete, môžete si robiť poznámky aj nahrávať na diktafón, ale ak chcete filmovať, musí to dovoliť sudca.“

Wilfling pripomína, že študenti nie sú verejní činitelia, takže majú právo na ochranu súkromia. „Filmovanie pri skladaní skúšky môže mať na nich rušivý vplyv. Neviem o tom, že by takú situáciu niekedy riešil súd. Bolo by zaujímavé, ako by rozhodol. V prípade naliehavého verejného záujmu si však viem predstaviť, že by mohlo byť opodstatnené nahrávanie skúšky na diktafón,“ uviedol právnik.

Filmovanie a fotografovanie v minulosti zneužívala i polícia. Napríklad na vytváranie „databáz“ účastníkov demonštrácií, ktorí sa jej zdali podozriví. Podľa právnikov je to sporné. „Ak ide o povolenú demonštráciu, nie je dôvod účastníkov fotiť. Iné je, ak sú to extrémisti alebo napríklad vandali na štadiónoch,“ porovnal Vozár.

debata chyba