Ministerstvo žaluje skoro polovica sudcov

Takmer každý druhý slovenský sudca žaluje štát o viac ako 110-tisíc eur. Také je zhrnutie štatistiky antidiskriminačných žalôb, ktorú v stredu zverejnilo ministerstvo spravodlivosti. To momentálne hľadá možnosti, ako zabezpečiť, aby štát nemusel vyplatiť dohromady až 61,3 milióna eur.

02.12.2010 10:32
špecializovaný súd Foto:
Za doterajšie príplatky špeciálnych sudcov zažalovalo 554 ich kolegov z ostatných súdov ministerstvo spravodlivosti.
debata (78)

Sudcovia sa cítia byť diskriminovaní tým, že mali v minulosti nižší plat, ako ich kolegovia zo Špeciálneho súdu, ktorí poberali príplatok vo výške 6-násobku priemernej mzdy. Ústavný súd vlani príplatok znížil na 2-násobok priemernej mzdy.

Ministerstvo eviduje 227 žalôb od 554 sudcov. Stiahlo ich iba 54 sudcov. Čísla nie sú konečné, pretože ďalší sudcovia zažalovali rovno svoje súdy alebo Národnú radu. Ich počet sa rezort snaží zistiť. „Sudcovia sledujú jediný zámer, obohatiť sa legálnym spôsobom,“ komentovala štátna tajomníčka Mária Kolíková, ktorá považuje žaloby sudcov za „perverzné“ a sudcovia podľa nej zneužívajú svoje postavenie a systém.

Predchádzajúce vedenie rezortu podľa Kolíkovej neobhajovalo záujmy štátu, ale stálo na strane sudcov. Napríklad, keď sudcovi Ondrejovi Gáboríkovi začiatkom roka bratislavská sudkyňa Tatiana Redenkovičová-Koprdová prisúdila 90-tisíc eur, ministerstvo nepodalo na súd žiadne vyjadrenie, bolo pasívne.

V zástupe sudcov, ktorí sa cítia byť ukrivdení, dnes stojí už aj exministerka spravodlivosti Viera Petríková. Po návrate do talára a prestupe na Najvyšší súd podala antidiskriminačnú žalobu.

Bývalá štátna tajomníčka Anna Vitteková je presvedčená, že jej nástupkyňa by namiesto štatistík mala rokovať so sudcami. „Mám pocit, že momentálne sa tu vytvárajú zo sudcov triedni nepriatelia. Ale veď sú to normálni ľudia, s ktorými sa dá diskutovať a dospieť ku konsenzu, aj čo sa týka výšky ich nárokov,“ povedala poslankyňa Smeru.

„Žaloby môžu byť vyriešené mimosúdne, som o tom presvedčená,“ reagovala včera na zverejnené čísla predsedníčka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska. „Pokiaľ ide o moju osobu, som takejto dohode naklonená,“ naznačila, že sudcovia by mohli byť ochotní znížiť požiadavky na výšku nemajetkovej ujmy.

O tom, že žaloby sudcov nie sú nemorálne a nezákonné, svedčí podľa Bystrianskej vlaňajší nález Ústavného súdu, ktorého realizácie sa teraz domáhajú. Štátna tajomníčka Kolíková tvrdí, že súd vyslovil názor, že príplatok špeciálnych sudcov bol príliš vysoký.

Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že rokovaním so sudcami by uznalo nárok, ktorý je nezákonný. V tom dáva rezortu za pravdu aj stanovisko Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Ministerstvo momentálne čaká na ďalšie právne stanoviská.

Rezort zatiaľ nevyplatil odškodné ani jednému sudcovi. Koľko sporov doteraz právoplatne prehral, podľa Kolíkovej nie je možné zistiť pre neúplnú dokumentáciu, ktorú im zanechali predchodcovia. Známe sú tri rozsudky, z ktorých dva staršie z roku 2007 sú právoplatné, pretože sa ministerstvo proti nim neodvolalo. Šlo o takzvané určovacie žaloby, kde sudcovia nepožadovali odškodné.

Denník Sme včera priniesol informáciu, že v pondelok vyhovel prvý okresný bratislavský súd 11 sudcom Najvyššieho súdu, ktorí podali antidiskriminačné žaloby proti Najvyššiemu súdu. Každý z nich žiadal doplatok 150-tisíc eur, súd im priznal po 100-tisíc.

78 debata chyba