Zámer zmeniť rokovací poriadok parlamentu oznámil šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda vo štvrtok po tom, ako skrachoval tretí pokus o zvolenie generálneho prokurátora. „Hľadajú sa spôsoby, ako sa to dá spraviť a finálna dohoda bude závisieť aj od spôsobu riešenia,“ uviedol Radoslav Procházka (KDH).
V koalícii sa diskutuje o tom, či by sa zmena rokovacieho poriadku mala udiať v zrýchlenom alebo normálnom legislatívnom konaní. To by znamenalo, že voľba sa nestihne do 2. februára, keď sa končí mandát súčasného generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Prokuratúru by dočasne viedol jej prvý námestník.
Procházka je presvedčený, že by malo ísť o systémové riešenie. Teda ak odtajniť, tak nielen voľbu generálneho prokurátora, ale všetkých verejných funkcionárov. „Mala by tomu predchádzať diskusia a mala by byť nájdená širšia ako len koaličná zhoda,“ dodal.
Podľa právnika Milana Galandu možno voľbu odtajniť aj jednoduchším spôsobom ako zmenou rokovacieho poriadku. A to ak parlament pred voľbou prijme uznesenie, že bude verejná. „Je to otázka výkladu rokovacieho poriadku. Sú v ňom klauzuly, ktoré sa dajú rôzne vykladať. Stanovisko v tejto veci môže dať ústavnoprávny výbor,“ povedal Galanda.
Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva SAV oponuje, že tajnosť voľby generálneho prokurátora nemožno prelomiť uznesením parlamentu. „Musí to byť normálna novela rokovacieho poriadku, pri dodržaní všetkých pravidiel, ktoré pri takomto návrhu platia.“ Na skrátené legislatívne konanie, ktoré môže iniciovať len vláda, podľa Nikodýma nie sú žiadne dôvody. „Odtajnenie voľby v utorok neprichádza do úvahy,“ mieni akademik.
Šéf Smeru Róbert Fico uviedol, že jeho strana nebude nikdy súhlasiť s tým, aby sa generálny prokurátor volil verejne. Tajné voľby si podľa Fica nedovolil zrušiť ani expremiér Vladimír Mečiar. Fico pripomenul, že verejne sa volilo vo federálnom zhromaždení pred rokom 1989 počas ČSSR, kde sa rozhodnutia v personálnych otázkach prijímali zdvihnutím ruky. „Tak toto chcú naši demokrati, naši moralisti, ktorí hovoria – my sme krajší, lepší slušnejší, my vám to ukážeme,“ dodal.
Postupom koalície pri voľbách generálneho prokurátora sa bude zaoberať Ústavný súd, na ktorý sa v piatok obrátila skupina poslancov za stranu Smer. Opoziční poslanci sa domnievajú, že cez tajné voľby nemožno nijakým spôsobom dokumentovať hlasovanie. Vzhľadom na to, že ide o naliehavú vec, poslanci Smeru žiadajú Ústavný súd, aby o tejto sťažnosti rozhodol prednostne.
„Voľba bola tajná len pri veľmi širokom výklade pojmu tajnosti,“ pripustil Radoslav Procházka. Neprekvapilo by ho, ak by Ústavný súd dospel k záveru, že parametre tajnosti hlasovania neboli dodržané.
Podľa hovorkyne súdu Anny Pančurovej žiadosť zaevidovali v podateľni a postupovať sa bude rovnako ako v iných prípadoch. Pri najbližšom rozdeľovaní bude pridelená sudcovi spravodajcovi. Najbližšie neverejné zasadnutie pléna bude až v stredu.