Zmenu rokovacieho poriadku Národnej rady má pripraviť predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Radoslav Procházka z KDH, advokátka a poslankyňa SDKÚ Katarína Cibulková, SaS bude zastupovať Milan Galanda – právnik a poradca Richarda Sulíka – a Most ďalšia poslankyňa – advokátka Edita Pfundtner. Procházka verí, že na odtajnení volieb sa dohodnú bez problémov. „Cítiť nové odhodlanie ťahať za jeden koniec lana. Je to ako druhý dych,“ opísal situáciu v koalícii.
Zmenu rokovacieho poriadku, súvisiacich zákonov a zjednotenie volebného poriadku Národnej rady pripravia na prvú budúcoročnú schôdzu vo februári. Definitívne by mali byť zmeny schválené v marci. Ak ich podpíše prezident, v apríli môže koalícia zvoliť generálneho prokurátora. Doterajší, Dobroslav Trnka, bez ohľadu na nezvolenie svojho nástupcu končí po siedmich rokoch 2. februára.
SaS presadzuje odtajnenie všetkých volieb, na ktoré má koalícia dosť hlasov. Tajné by tak zostali len voľby predsedu parlamentu, jeho podpredsedov a šéfov parlamentných výborov. Túto voľbu totiž požaduje ako tajnú ústava a koalícia na jej zmenu nemá dosť hlasov. S podporou opozície rátať nemôže, Smer označil odtajnenie volieb za návrat totalitných praktík.
Člen ústavnoprávneho výboru za SaS Martin Poliačik sa zhoduje s Procházkom, že zmenu pravidiel treba urobiť v troch krokoch – prepracovať zákon o rokovacom poriadku NR SR, kde sa hovorí o tajnej voľbe generálneho prokurátora. Potom by sa zmenil zákon o Fonde národného majetku, aby mohol parlament voliť jeho predsedu a členov dozornej rady verejne, ako aj ďalšie zákony, v ktorých sa hovorí o tajnej voľbe vedenia parlamentom. Nakoniec by parlament zjednotil svoje volebné poriadky do jedného. Momentálne ich má päť pre rôzne funkcie.
Bývalá sudkyňa Jana Dubovcová z klubu SDKÚ je opatrnejšia. Myslí si, že komisia by najskôr mala detailne posúdiť rokovací poriadok a potom rozhodnúť, ktoré funkcie voliť verejne. Keďže tajná voľba chráni pred politickým tlakom najmä voleného, v odtajnení voľby generálneho prokurátora nevidí problém. Prípadné trestné činy poslancov ako ústavných činiteľov totiž rieši špeciálny prokurátor.
Opozičný Smer dáva hlasno najavo nevôľu. Predseda strany Robert Fico obviňuje koalíciu, že odtajnením voľby zlomí chrbticu demokracii. Bývalý šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu, poslanec za Smer Mojmír Mamojka považuje pripravované zmeny za vážny právny aj morálny „trapas“. „Ústava vo dvoch článkoch hovorí o slobodnom výkone mandátu poslanca,“ dodáva. Práve možnosť hlasovať o personálnych otázkach tajne má zaručiť jeho nezávislosť od strany.
Procházka by rád našiel podporu aspoň v časti opozície. „Nemal by som dobrý pocit, ak by boli úprimne presvedčení, že to nie je právne v poriadku. Ale ak ide len o spôsob politického boja, tak ma to netrápi,“ hovorí.
Proti odtajneniu hlasovania o funkciách, do ktorých volí parlament, sa vyslovil aj prezident Ivan Gašparovič. „Mrzí ma, že dochádza k situácii, keď chceme meniť aj niektoré princípy, meniť spôsoby rozhodovania, ktoré trošku skĺzajú z demokratických princípov. Nie som za to, aby sa prokurátor či ďalší funkcionári volili priamo,“ povedal. „Ak svedomie poslancovi káže, ako má hlasovať, netreba meniť voľbu na takú, kde svedomie bude niekto ovplyvňovať a nútiť, ako má voliť,“ myslí si prezident.
{* sablona=„profil_osobnosti“ | osobnost=„* generálneho prokurátora“ | fotka=„0“ *}
Koho volí parlament
{* koniec-sablona *}