Poslanci veto prelomili, ale odsúhlasili jeho návrh, aby bol plat šéfa spojeného média vo výške štvornásobku priemernej mzdy. Schválili aj jednu z technických námietok. Návrh na odloženie vzniku RTS o tri mesiace odmietli, rovnako aj určenie pevného funkčného príplatku pre predsedu a podpredsedu Rady RTS. V zákone zostala aj pôvodná pasáž o vysielaní pre menšiny, ktoré má byť časovo rozdelené podľa ich zastúpenia v populácií. Prezident jej nerozumel a chcel ju vypustiť.
Plat budúceho šéf verejnoprávneho média bude 3-tisíc eur, v rovnakej výške bude môcť dostať odmenu. Pôvodne mu zákon, schválený pred dvoma týždňami, prideľoval 9-násobok priemernej mzdy, teda 6 750 eur plus rovnakú odmenu. V súčasnosti zarábajú šéfovia rozhlasu a televízie šesťnásobok priemernej mzdy.
Minister kultúry Daniel Krajcer nie je s novou výškou platu spokojný. „V koalícii je dohoda, že plat generálneho riaditeľa budeme riešiť,“ vyhlásil po tom, čo parlament hlasmi koalície s podporou dvoch poslancov SNS prelomil veto prezidenta. Zákon o RTS sa tak čoskoro vráti do parlamentu po tretíkrát. Jediný spôsob, ako plat zvýšiť, je zmena zákona. Či to bude vládna alebo poslanecká novela, zatiaľ nie je jasné.
Krajcer by chcel, aby bol plat budúceho šéfa na úrovni sedemnásobku priemernej mzdy, čo aj pôvodne navrhoval. Napokon však on sám presadil cez poslankyňu svojej strany SaS zvýšenie na deväťnásobok. Krajcer podľa poslancov za SaS presadzoval dokonca dvanásťnásobok, čo odôvodňoval spojením inštitúcií. Nový šéf ich bude riadiť obe, preto zrátal súčasné platy riaditeľov STV a SRo. Tento model, ktorý by posunul plat šéfa RTS na 9-tisíc eur s rovnako veľkou odmenou, nebol priechodný ani pre liberálnu SaS.
Po definitívnom schválení zákona môže koalícia začať s hľadaním vhodného riaditeľa Rozhlasu a televízie. V tejto súvislosti sa najčastejšie hovorí o Miloslave Zemkovej, riaditeľke Slovenského rozhlasu, ktorú by mal predseda parlamentu Richard Sulík poveriť riadením RTS do zvolenia nového šéfa. Podporu Zemkovej však včera spochybnil samotný minister kultúry. „Riadenie rozhlasu vykazuje výrazne pozitívnejšie manažérske schopnosti v prípade pani Zemkovej ako v prípade súčasného manažmentu Slovenskej televízie. Ale myslím si, že to by sme porovnávali neporovnateľné,“ povedal Krajcer.
Jasnejšie to povedal Tomáš Galbavý z SDKÚ. „Ja mám ešte vyššie nároky,“ uviedol k možnému zvoleniu Zemkovej. Pri vyrovnanom hospodárení rozhlasu síce podľa neho preukázala svoje kvality, ale STV je na manažovanie oveľa náročnejšia. „Myslím si, že je to charakterná žena v tom zmysle, že by bola schopná odolávať lobistickým tlakom. Ale viem si tam predstaviť ešte lepšieho človeka,“ dodal Galbavý.
Medzi menami, ktoré prešli médiami, nevidí vhodného kandidáta na budúceho šéfa RTS. Podľa neho sú to ľudia, ktorí najmä „veľmi chcú“ túto funkciu, nemajú na ňu však odborné alebo mravné predpoklady. Nemohol by vraj hlasovať asi za žiadneho z nich. O tom, že sa budú uchádzať o túto novú funkciu, uvažujú viacerí ľudia spojení s médiami – bývalý šéf Fun rádia, člen licenčnej rady Peter Abrahám, bývalý šéf STV3 Andrej Miklánek i producent Patrik Pašš, ktorý nedávno opustil vedenie Audiovizuálneho fondu. V kuloároch sa začalo objavovať aj meno niekdajšieho poslanca za Ruskovu Alianciu nového občana, spisovateľa Jozefa Heribana. „Rozmýšľam o tom, samozrejme. Sledujem situáciu,“ povedal Heriban.
Kto povedie megainštitúciu, bude známe najskôr vo februári. Po 1. januári bude parlament voliť deväťčlennú Radu RTS, potom vypíše výzvu na riaditeľa. Z prihlásených vyberie parlamentná väčšina. „Každá strana bude určite starostlivo hľadať vhodného kandidáta,“ hovorí Pavol Abrhan z KDH. SDKÚ a SaS, naopak, zdôrazňujú apolitickosť voľby. „To bude konkurz. Za sasku s rukou na srdci môžem povedať, že pôjde o to, aby to bol hlavne dobrý odborník, ktorý vyvedie STV z ekonomického marazmu a ktorý nebude kradnúť,“ vyhlásil poslanec SaS Juraj Droba.