Tí, čo odpracovali menej ako 15 rokov, si namiesto štyroch odpočinú päť týždňov. Služobne starší zasa budú mať namiesto piatich až šesť týždňov voľna. Učitelia budú mať namiesto ôsmich až deväť týždňov prázdnin.
Zaviazala sa k tomu vláda vo vyššej kolektívnej zmluve, ktorú podpísali s odborármi. Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pritom Radičovej vláda kritizuje najmä preto, že sa takáto zmluva po prijatí v jednom odvetví, napríklad strojárskom, mohla automaticky rozšíriť na väčšinu strojárskych firiem bez ohľadu na to, či tam fungovali odbory alebo nie.
Len v utorok parlament zmenil zákon o kolektívnom vyjednávaní tak, aby záväznosť vyšších kolektívnych zmlúv podmienil súhlasom zamestnávateľov. A teraz podobnú zmluvu podpísal štát.
Časť odborárov v tejto súvislosti poukazuje na dvojaký meter štátu na zamestnancov. „Niektoré skupiny vláda poškodzuje,“ komentoval včerajšie podpisovanie zmlúv šéf odborového zväzu KOVO Emil Machyna. Zdôraznil, že aj keď zamestnancom štátnej a verejnej služby nie je dôvod závidieť, výhodnejšie podmienky by štát mal presadzovať aj pre zamestnancov vo výrobnej sfére. „Tým zamestnávateľ dá len to, čo musí. A tlak na oslabenie ich ekonomických a sociálnych podmienok je dnes ohromný. Vláda však viac podporuje kapitál ako ľudí,“ uzavrel Machyna.
Rozširovanie kolektívnych zmlúv vo výrobnej sfére sa po schválenej novele zákona o kolektívnom vyjednávaní značne, ak nie úplne obmedzí. Zamestnávatelia zrejme nebudú svojim zamestnancom dobrovoľne pridávať výhody, keď v súčasnosti volajú skôr po ich oklieštení.
Šéf školských odborárov Ján Gašperan však s rozsahom vyjednaných výhod celkom spokojný nie je. Odborári žiadali aj valorizáciu platov či zvýšenie odchodného a odstupného z jedného na dva funkčné platy. Keďže si však deficit štátneho rozpočtu vyžaduje znižovanie výdavkov o 10 percent, tarifné platy zostanú zatiaľ na úrovni tohtoročných a o možnej valorizácii sa bude v závislosti od ekonomického vývoja rokovať až na budúci rok v máji. Odchodné si treba vyjednať na jednotlivých pracoviskách.