S pochopením textu majú problém aj dospelí

20.12.2010 14:47
škola, univerzita, študenti, knižnica, knihy,...
Ilustračné foto. Autor:

Slabé výsledky v čitateľskej gramotnosti, ktoré u slovenských žiakov odhalila štúdia PISA 2009, nie sú iba problémom dospievajúcej mládeže. Odborníci varujú, že ťažkosti porozumieť zmyslu prečítaného textu, používať kritické myslenie, vystihnúť podstatu a vyznať sa v bežných životných situáciách majú aj staršie generácie. Zložitý problém preto treba riešiť systémovo v celej spoločnosti - nielen zlepšovaním vzdelávacieho systému, ale aj osvetou.

„Nejde len o písanie, čítanie a pochopenie textu. Na to sa nabaľujú ďalšie veci. Experti napríklad upozornili, že ľudia sa často nevedia zorientovať v praxi. Zamestnanci sa nedokázali riadiť podľa pokynov, slabú majú i finančnú gramotnosť – nerozumejú zmluvám, nevedia si vybaviť úvery,“ hovorí Zuzana Zimenová z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Ako dodáva, na budúci rok by sa Slovensko malo po prvý raz zapojiť do výskumu gramotnosti dospelých: „Obávam sa, že ani u nich nedopadne dobre.“

Z prieskumov nevychádzajú uspokojivo ani vysokoškoláci. Chýbajú im zručnosti pri narábaní s textom, nevyznajú sa v záplave informácií a majú problém niečo vybaviť. Niekedy sa cítia bezradne už len pri pomyslení, že majú na pošte poslať doporučený list.

Podľa Zimenovej by sa Slovensko mohlo inšpirovať zahraničím. Vo Fínsku, ktoré sa v prieskumoch čitateľskej gramotnosti umiestňuje na vrchných priečkach, existuje hustá sieť knižníc, obyvateľstvo veľa číta. „Nedabujú ani zahraničné filmy. Vďaka tomu sa učia angličtinu a zároveň musia rýchlo čítať,“ približuje analytička. V Nemecku sú zase veľmi populárne autorské čítania beletrie. V Česku, ktoré je na tom s čitateľskou gramotnosťou podobne ako my, nedávno zaviedli masívnu kampaň „Celé Česko čte dětem“. Cieľom je čítať najmenším aspoň 20 minút denne, a to najmä v rodine.

Štúdia PISA 2009

*** prieskum robí OECD** každé tri roky, vlani sa na ňom zúčastnilo 34 členských krajín a 31 partnerských štátov, spolu asi 470-tisíc žiakov vo veku 15 rokov
*** na Slovensku** sa testom podrobilo 4 500 žiakov zo 189 škôl
*** SR obsadila** podpriemerné 25. až 29. miesto medzi krajinami OECD a 32. až 37. priečku medzi všetkými zúčastnenými štátmi
*** z krajín V4** Slovensko skončilo najhoršie, za ním sa však umiestnilo napríklad Luxembursko a Rakúsko

Zdroj: Štúdia PISA 2009, NÚCEM Bratislava


U nás však o také aktivity nie je záujem. „Záchranu vidím vo veľkom celospoločenskom pohybe. Treba sa sústrediť nielen na školy, ale aj na osvetu a kampane,“ radí Zimenová. Školský systém podľa nej treba opraviť, ale iba s tým si spoločnosť nevystačí.

Riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál kladie dôraz na prácu s textom. Školy by si mali menej zakladať na jeho zapamätaní, namiesto toho by sa mali zamerať na jeho pochopenie – zhodnotiť informácie a analyzovať ich, oddeliť nepodstatné veci a vyzdvihnúť hlavné myšlienky, správne sa pýtať, učiť žiakov diskutovať a vyjadrovať názory. „Na mnohých školách na Západe sa deti učia kriticky myslieť práve prostredníctvom rozoberania textu,“ vysvetľuje Košťál.

Podľa riaditeľky Základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave Viery Zavřelovej má čitateľská gramotnosť začiatky už v detstve, keď deti zvyknú rodičov zasypávať otázkami. „Na hodine literatúry sa aj dnes rozoberajú literárne texty a už dávno nie štýlom: Čo tým chcel básnik povedať? Žiakov učíme povedať vlastný názor a prečítaný úryvok zreprodukovať,“ opisuje slovenčinárka s vyše 30-ročnou praxou. „Je pravda, že chýbajú učebnice, čítanky dokonca už tretí rok po sebe, ale učiteľky sú kreatívne. Používajú detské časopisy pre prvý stupeň.“

Najlepšie dopadli žiaci, ktorí čítajú všetko

Na dnešných žiakov sa valí množstvo informácií, hovorí Daniela Heldová, výskumná pracovníčka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania

Aký je vývoj čitateľskej gramotnosti v posledných rokoch? Badať nejaké zlepšenie?
Výkon slovenských žiakov v tejto oblasti sa zásadne nezmenil. Počas sledovaných troch cyklov sa udržal pod priemerom krajín OECD. Napriek tomu, že bodový rozdiel v PISA 2009 oproti PISA 2006 (plus 11 bodov) a PISA 2003 (plus 8 bodov) je pozitívny, neprejavilo sa to posunom našich žiakov do priemeru krajín OECD. Tie rozdiely nie sú štatisticky významné. V rokoch 2003 a 2006 bol však podiel žiakov s najnižším výkonom vyšší ako vlani. To možno považovať za pozitívny posun.

Kedysi sa čitateľská gramotnosť nemerala, napriek tomu sa predpokladá, že staršie generácie chápali prečítaný text lepšie. Je to pravda?
Keďže sa to nemeralo, nemožno jednoznačne tvrdiť, že čitatelia v minulosti chápali prečítaný text lepšie. Pravda však je, že v minulosti nemuseli čeliť takému obrovskému množstvu informácií rôzneho druhu z rozličných oblastí, v písaných textoch rozličných foriem prenášaných na rôznych médiách. To všetko dnes musí čitateľ neprestajne spracúvať v rýchlom tempe. Všetky tieto faktory môžu zvyšovať obťažnosť čítania.

Čo sa podpísalo pod zlé umiestnenie našich žiakov? Je to tým, že málo čítajú alebo je zlý prístup učiteľov?
V PISA 2009 sa potvrdilo, že tí žiaci, ktorí čítajú pre potešenie, teda z vlastného záujmu aspoň 30 minút denne, dosahujú lepší výkon ako tí, čo pre potešenie nečítajú vôbec. Rozdiel vo výkone týchto žiakov je až 41 bodov. Nehovorila by som o ,,zlom prístupe učiteľov", ale o využívaní alebo nevyužívaní efektívnych stratégií pri vyučovaní čítania u 15-ročných žiakov. Výsledky tu ukazujú značné rezervy.

Nemalo vplyv aj to, že deti namiesto pri knihách trávia čas radšej na internete?
Je prekvapujúce, že žiaci, ktorí čítajú on-line materiály, sú zručnejší čitatelia, ako tí, ktorí také čitateľské aktivity nemajú. U nás sa napríklad preukázal rozdiel vo výkone medzi žiakmi, ktorí vôbec nečítajú on-line materiály, a tými, ktorí také materiály čítajú aspoň čiastočne, 47 bodov. PISA 2009 tiež potvrdila, že žiaci, ktorí čítajú rozmanité druhy textov, majú výrazne lepší výkon ako tí, ktorí to nerobia. Medzi výkonom týchto skupín je rozdiel 59 bodov. Podľa analýzy PISA však najlepší výkon dosahujú tí, čo pravidelne čítajú všetko, teda aj beletriu a náučnú literatúru, no aj iné texty.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku