Polícia zlyhala. Spišiak a Lipšic sa však dožadujú pochvaly

Slovenskou políciou otriasa ďalší škandál. Zatiaľ čo minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) hovorí o úspechu a policajný prezident Jaroslav Spišiak o "bravúrne zvládnutej" akcii, zistené skutočnosti naznačujú opak. Slovenské úrady vystavili českého kamionistu obrovskému riziku, keď ho bez jeho vedomia nechali s nebezpečným nákladom cestovať do Turecka.

30.12.2010 07:27
Spišiak, Lipšic Foto:
Policajný prezident Jaroslav Spišiak a minister vnútra Daniel Lipšic
debata (428)

Podľa zistení Pravdy totiž náklad s prekurzorom na výrobu heroínu policajti na trase nesledovali tak, ako tvrdí Spišiak. Pri určení jeho polohy sa spoliehali len na signál GPS. Toto zariadenie pritom po ceste dvakrát zlyhalo. Slovenskí policajti vodičovi nepomohli ani v Istanbule, kde ho Turci zatkli.

Spišiak akékoľvek obvinenia zo zlyhania odmieta. Polícia údajne celú vec iba sledovala a do organizovania prepravy ničím nezasahovala. „Celú akciu sme len monitorovali. Nič sme neobjednávali ani nenakladali. Zvolali sme kvôli tomu osobitné stretnutie policajných zložiek siedmich štátov v Haagu. Čo viac sme v tejto operácii mali ešte urobiť? Vytváranie škandálu nie je namieste. Táto operácia si zasluhuje skôr pochvalu ako kritiku,“ bránil sa včera policajný prezident.

Priznal, že cieľ akcie – odhalenie organizovanej skupiny a laboratória na výrobu heroínu – sa síce nepodarilo dosiahnuť, ale slovenská polícia zadržala aspoň dve podozrivé osoby a zabránila tomu, aby sa spracovaním prevážanej chemikálie dostalo do Európy 400 kilogramov heroínu. Za neúspech akcie podľa Spišiaka môže turecká strana. Tá vraj z neznámych príčin podnikla kroky, keď prevážaný tovar tureckí colníci odmietli precliť a českého vodiča Zdeňka Pekaru zadržali. Vysvetlenie tureckých úradov, prečo tak postupovali, hoci boli o celej akcii od začiatku informovaní, slovenská polícia zatiaľ nedostala.

Spišiak pripomína, že preprava anhydridu kyseliny octovej, ktorý sa používa pri výrobe heroínu, by sa uskutočnila tak či tak. Polícia podľa neho zvažovala aj iné možnosti, ako do toho zasiahnuť, no všetky zamietla. Chemikáliu mohli napríklad zadržať v sklade už na Slovensku, tak by sa však pripravili o dôkazy proti zločineckej skupine, ktorá za tým stojí. Podľa ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH) však mali záujem odkryť aj „vyššie vrstvy, väčšie ryby“. Nijaké veľké ryby sa však slovenskej polícii v akcii zatiaľ chytiť nepodarilo.

„Mohli sme tiež látku vymeniť za inú, ale kamión bol spôsobilý na jej prepravu. Spĺňal všetky normy,“ vysvetľoval Spišiak s tým, že ani pri havárii by údajne nehrozil únik, výbuch či požiar chemikálie. Polícia tiež rozmýšľala o nahradení českého vodiča policajným agentom, čo by však celú akciu mohlo prezradiť.

Policajti neinformovali ani slovenskú firmu Mozachem z Dunajskej Stredy, kde si český vodič bez svojho vedomia nebezpečný náklad naložil. Podľa Spišiaka nechceli túto spoločnosť kontaktovať, pretože nevedeli, či nie je do prípadu zapojená. To, či o prevoze anhydridu vo firme vedeli, alebo sa na tom dokonca podieľali už aj predtým, je predmetom vyšetrovania. „Hodnoverne sme však zistili, že vodič do toho nie je zaangažovaný,“ dodal Spišiak.

Práve kamionista, navyše cudzí štátny príslušník, podstupoval pritom najväčšie riziko. Nielenže v Istanbule strávil štyri dni za mrežami, ale ako povedal pre český denník MF Dnes, ktorý o prípade informoval ako prvý, zločinci ho mohli po trase prepadnúť, aby si svoj náklad vzali. Po tom, čo ho Turecko vykázalo z krajiny, okrem toho prišiel o prácu. Česká špeditérska spoločnosť, ktorá ho zamestnáva, sa totiž špecializuje práve na transporty do Turecka. „Vo firme končím, pretože mám rok zákaz vstupu do Turecka a firma nikam inam nejazdí. Musím si nájsť novú prácu, aby som uživil rodinu,“ povedal 45-ročný Pekara pre český denník Blesk.

Slovenské úrady od neho pritom dávajú ruky preč. „Keby sa slovenská polícia do prípadu nezaangažovala, tak je ten český kamionista dodnes vo väzení,“ komentoval Lipšic. „Toho chlapa sme zachránili,“ opakoval aj Spišiak. Ten nepripúšťa, že by bol vodič vystavený nebezpečenstvu. Náklad mal podľa neho iba doviezť do cieľa a vyložiť v sklade. Po trase mal byť pod dohľadom maďarskej, bulharskej a tureckej polície. „Všetky tieto policajné zbory toho vodiča chránili,“ hovorí Spišiak.

Práve spomenutá kontrola kamióna však zostáva sporná. Majiteľ českej prepravnej firmy Martin Pavlát pre Pravdu uviedol, že jeho nákladiak policajti po ceste sledovali len pomocou zariadenia GPS. Vie to podľa toho, že keď mu v Rumunsku vypadlo, po pár hodinách sa ozvali rumunskí policajti, aby zistili, kde sa nachádza. A v Turecku sa GPS potom celkom pokazilo. „Pán Spišiak teda nehovorí pravdu, že bol vodič chránený,“ upozornil Pavlát.

Lipšic to však popiera. „Nespoliehali sme sa na elektronickú, ale na fyzickú kontrolu našich kolegov,“ vyhlásil s tým, že vodiča strážili výborne, keď si to ani nevšimol. Prečo Turci, ktorí boli prostredníctvom jednotky pre súdnu spoluprácu Eurojust o všetkom včas informovaní, zlyhali, si nevedel vysvetliť. Počas cesty kamióna so slovenskou políciou údajne dobre spolupracovali, podobne ako maďarskí, rumunskí a bulharskí policajti. To, že akciu zmarili až po príchode nákladu do Istanbulu, je podľa neho absurdné. Považuje to za dôkaz, že Turecko ešte nie je pripravené na vstup do Európskej únie.

Lipšic zároveň odmietol porovnanie s nedávnym prípadom, keď slovenskí policajti pri cvičení psov ponechali na batožine pasažiera vzorku výbušniny, za čo ako opozičný poslanec požadoval odvolanie vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. „Na rozdiel od minulosti Slovensko neutŕžilo medzinárodnú blamáž,“ zdôraznil včera Lipšic. Nevyjadril sa ani k tomu, ako by rozhodol, keby sa poškodený český kamionista dožadoval odškodnenia. Celú vec podľa neho treba najprv posúdiť.

Vyhlásenie Spišiaka o tom, že sa podobné akcie bežne konajú na celom svete, pretože monitorovanie je efektívna metóda, potvrdil Pravde bývalý šéf policajných vyšetrovateľov Jaroslav Ivor: „Ide o takzvaný inštitút kontrolovanej dodávky, čo je vlastne sledovanie transportu. Polícia je tu v pozícii monitorovacieho subjektu. Iba sleduje, kto si tovar objednal, kto to zabezpečuje, kadiaľ ide a podobne. Je to upravené v Trestnom poriadku. Príkaz na to však musí vydať prokurátor, ktorý na celú akciu dohliada.“ Keby sa potvrdilo, že sa polícia do tajnej operácie zapojila aktívnejšie, napríklad nasadením agenta, išlo by už o inú formu sledovania, a to predstieraný prevod.

Pravda požiadala o stanovisko turecké veľvyslanectvo v Bratislave, ktoré sa však k téme zatiaľ nechcelo vyjadriť. Získať stanovisko sa redakcii nepodarilo ani na tlačovom oddelení istanbulskej polície. Jej pracovníci do telefónu tvrdili, že o prípade nič nevedia a požiadali o zaslanie otázok e-mailom. Na ten však včera neodpovedali.

428 debata chyba