Kde vidíte do budúcnosti slabé miesta vládnych strán?
Viacero politických pozorovateľov usudzuje, že keď postupne začnú nadobúdať platnosť reštriktívne hospodárske a sociálne opatrenia, koalícia sa môže ocitnúť na pokraji vládnej krízy. Celý rad sociálnych skupín, počnúc odbormi cez neuspokojené skupiny pracovníkov v zdravotníctve, v poľnohospodárstve, v štátnom sektore môže vážnym spôsobom otriasť sociálnym zmierom. Koncepčná vládna politika musí rátať s týmito okolnosťami a nemôže vystačiť iba s poukazovaním na chyby bývalej vlády. Predovšetkým treba, aby sa vedúci politici koalície opätovne navrátili k politickej kultúre a jednote výkonu autority a moci.
Ktorá udalosť doteraz najviac zamávala koalíciou?
Prípad obsadenia celého radu funkcií vyvrcholil tzv. premiérskym ultimátom a nezvolením generálneho prokurátora. Zrejme je nejasná kľúčová vec, kto je držiteľom moci a kto autority v tejto vládnej koalícii. V našom ústavnom politickom systéme hrá kľúčovú rolu premiér, vláda, parlament a poslanecké kluby, ktoré rozhodnutia vytvárajú, ale aj svojím hlasovaním potvrdzujú. Tieto tri inštitúty sú posledného pol roka vyraďované neústavnou inštitúciou piatich lídrov Koaličnej rady. Tá môže byť pomocným regulatívom, ale nie jediným a najrozhodujúcejším inštitútom. Ak sa proti nemu vzbúria poslanci a nehlasujú, ako rada rozhodne, tak ich vládna koalícia neváha biľagovať ako zradcov vládnej politiky. Koalícia a premiérka preukázali politickú neprezieravosť, keď si neuvedomili, že o dôvere premiéra sa v európskych ústavných systémoch prevažne hlasuje verejne a dokonca menovite. Spojili osud vlády s jednou, aj keď dôležitou funkciou štátneho úradníka.
Koalícia hovorí o zmenách na prokuratúre. Budú systémové, keď sú vynútené okolnosťami nezhôd na šéfovi prokuratúry?
Zmeny náplne prokuratúry nemajú nijaký iný cieľ iba zastrieť pololegitímny postup vládnej koalície. Medzi premiérkou a expremiérom vo vládnej koalícii je nevyvážený vzťah, kde jeden, keďže nemá autoritu v spoločnosti, predstiera, že nemá ani moc a druhá, ktorá autoritu v spoločnosti má, zase predstiera, že má nie iba autoritu, ale aj moc. Táto dilema, ktorú na politický stôl položila vládna koalícia, v mnohom znehodnocuje jej pozitívne kroky.
Čo možno očakávať od opozície?
Opozícia nemá ľahkú úlohu, lebo jej bývalí vládni spolupútnici sú buď mimo parlamentnej politiky, alebo sú na opozičnú politiku iba málo použiteľní. V tejto situácii nepochybne hľadá možných spojencov na vládnutie či už v nasledujúcich mesiacoch, alebo v novom funkčnom období. Napríklad je zaujímavé, že Smeru najrazantnejšie oponuje SaS a nie jeho hlavní ideoví a hodnotoví protivníci. Vyzerá to tak, že Smer sa pripravuje vytvárať v budúcnosti koaličné vlády s každou parlamentnou stranou, ale šance SaS a Mostu - Híd sú iba minimálne.