Mečiarov volebný obvod sa páči

Slovensko zrejme zostane naďalej jedným volebným obvodom. Zmenu neprinesie ani pripravovaný volebný kódex, o ktorom diskutovali lídri vládnej koalície.

14.01.2011 07:30
radičová, sulík Foto:
Pripravovaný volebný kódex neprinesie zmenu jedného volebného obvodu na viacero. Premiérka Iveta Radičová po rokovaní Koaličnej rady povedala, že nemajú silu na zmenu ústavy. Predseda SaS Richard Sulík je zas presvedčený, že jeden obvod stačí.
debata (5)

„My nemáme momentálne silu na zmenu ústavy. Zostávame pri jednom volebnom obvode,“ povedala premiérka Iveta Radičová. Viacerí odborníci na ústavné právo však potvrdili, že na zavedenie volebných obvodov nie je potrebná zmena ústavy.

Slovensko malo štyri volebné obvody, ale krátko pred voľbami v roku 1998 šéf HZDS Vladimír Mečiar presadil jeden obvod. Predkladala sa tak len jedna kandidátka a ťahákom na nej mal byť práve šéf HZDS . Mnohí politici vtedajšej opozície, ktorí sú dnes pri moci, predložený zákon kritizovali. Bolo v ňom veľa kontroverzných ustanovení, tie sa však s nástupom Dzurindovej vlády zmenili. S výnimkou jedného volebného obvodu.

Predseda SaS Richard Sulík hovorí, že jeho strana v roku 1998 zavedenie jedného volebného obvodu nekritizovala, keďže neexistovala. „My sme presvedčení, že je dobré mať jeden volebný obvod, aby bol totožný s miestom výkonu moci,“ povedal.

Politológovia si myslia, že jeden volebný obvod posilňuje váhu straníckych sekretariátov pri tvorbe kandidačných listín. Nedostatočne sa zohľadňuje aj zastúpenie poslancov z regiónov. Napríklad dnes sedí v parlamente 40 poslancov len z Bratislavy. Podľa politológa Michala Horského „moc straníckej oligarchie je postavená predovšetkým na tom, že máme jeden volebný obvod a vo voľbách majú rozhodujúce slovo stranícke sekretariáty, a nie vôľa voliča“. Považuje za prekvapujúce, že vládna koalícia nehovorí o zrušení jedného volebného obvodu

Politický analytik Ján Baránek hovorí, že súčasný systém posilňuje partokraciu a stranám umožňuje vytvárať tlak na štruktúry v regiónoch. Kladie otázku, čo si má volič myslieť o volebnej kandidátke, na ktorej pozná len zopár ľudí. Nemyslí si, že problém by vyriešilo zvýšenie váhy preferenčných hlasov. Prihováral by sa skôr za zavedenie 150 volebných obvodov s väčšinovým volebným systémom. „Už by neboli v parlamente poslanci závislí od centrály strany, ale boli by slobodnejší,“ myslí si.

Horský však tvrdí, že v našich podmienkach by bolo nesmierne ťažké zmeniť tradíciu pomerného volebného systému. „Nedozrel na to čas, musel by sa úplne zrútiť súčasný stranícky systém, ako sa to stalo napríklad v Taliansku, aby sa nahradil iným,“ nazdáva sa Horský.

Predseda Mostu - Híd Béla Bugár bol jedným z politikov, ktorí boli proti Mečiarovmu volebnému zákonu v roku 1998. Podľa neho sa medzičasom zistilo, že známy politik zarezonuje v každom regióne, ak by však bolo viac volebných obvodov, mohol by byť lídrom len v jednom, a to by mohlo byť pre strany menej výhodné. Nemyslí si, že viac volebných obvodov by donútilo strany pracovať na profilácii viacerých osobností. Spomína si, že aj v minulosti, keď boli štyri volebné kraje, bol problém nájsť lídra do každého regiónu. Dodal, že súťaž kandidátov na poslancov sa posilnila zvýšením váhy preferenčných hlasov.

Podpredseda Smeru Robert Kaliňák vidí príležitosť na dôkladnú prípravu volebného zákona, keďže voľby budú až o tri a pol roka. Podľa neho by mohlo byť osem volebných obvodov podľa počtu samosprávnych krajov, v ktorých by sa poslanci volili pomerným volebným systémom. Druhú možnosť vidí v kombinácii, keď by sa 75 poslancov zvolilo podľa súčasného systému a druhá polovica parlamentu by sa zvolila v 75 volebných obvodoch väčšinovým systémom. „Bol by to prielom v partokracii a znamenal by aj väčší prílev nezávislých poslancov parlamentu,“ poznamenal Kaliňák.

5 debata chyba