Čo sa presne stalo?
V piatok ráno pred siedmou hodinou ráno pár sto metrov od nášho rodinného domu dvaja maskovaní muži chytili môjho 16-ročného synovca. Jeden z nich mal na ruke navlečený boxer. Mysleli si, že som to ja, tak ho zastavili počas jazdy na bicykli v tmavej časti, kde nesvietili neónky. Pozreli mu do tváre a povedali: „To nie je Smatana. Poznáš Smatanu? Kde je?“ Chlapec povedal, že som niekde odcestovaný. Bol som vtedy v Bratislave. Povedali, že mi len chceli niečo dať a pustili ho.
Ako sa mohlo stať, že si vás zmýlili?
Mohli sme veľmi podobne vyzerať. Chlapec je približne rovnako vysoký, vychádzal z nášho rodinného domu, šiel na bicykli po trase, kadiaľ chodím do práce. Na hlave mal čiapku, na chrbte batoh, v tom šere si ho mohli veľmi ľahko pomýliť. To ma na tom najviac poburuje, že do vyhrážania zatiahli deti a mojich nezúčastnených príbuzných.
Vedel váš synovec popísať útočníkov?
Jeden z mužov mal na tvári šatku s malými bielymi lebkami a hnátmi a červenú mikinu s vreckom, do ktorého si potom skryl ruku s navlečeným boxerom. Druhý mal oblečenú čiernu bundu s nápisom Serbia. Obaja mali kapsáčové nohavice, atletické svalnaté postavy, boli nakrátko vystrihaní, vysokí asi 180 centimetrov, vo veku 20 až 25 rokov.
Zopakoval sa potom útok voči vám?
V noci zo soboty na nedeľu niekto pred dvere rodinného domu, kde bývam s príbuznými, vykydal siláž a zapichol tam odtrhnutú dopravnú značku STOP. Neskôr sme zistili, že auto pred domom má všetky kolesá prepichnuté a vylomené bočné okienka. Auto patrí môjmu švagrovi. Domnievam sa, vyplýva to zo značky STOP aj z toho, že hľadali mňa a evidentne mi chceli ublížiť, možno aj zabiť, že ich cieľom bolo zastrašiť ma a zastaviť v nejakých aktivitách. Predpokladám, že vo verejných aktivitách, pretože nemám nejaké súkromné spory ani dlhy.
Ako ste zareagovali?
Oznámil som to polícii. Chcel by som odkázať vydieračom, aby sa zameriavali len na moju osobu, nie na mojich príbuzných. Nedám sa zastaviť. Keby som teraz prestal, tak by zistili, že to funguje a nabudúce by to skúšali u iných. Som pobúrený, že sa tu dejú takéto veci. To nerobí ani najhoršia mafia. Keby sme mlčali, tá informácia by sa šírila a nadobúdala by hrôzostrašné obrysy, v regióne by sa šíril strach. Postaviť sa proti tomuto zastrašovaniu zníži strach medzi občanmi, to je dôležitejšie ako ochrana prírody. Pretože keď sa ľudia budú báť otvoriť ústa, kde sme sa to ocitli? Dvadsať rokov po novembri sa budeme báť povedať verejne pravdu zo strachu, že nás niekto zbije? To sa musí zastaviť.