Ivan Gašparovič v tomto kontexte podporuje aj zahraničných Slovákov. „Som rád, že si zachovali svoj materinský jazyk, svoju kultúru a majú dobrý vzťah k zemi svojich prarodičov, ale vyzývam ich k absolútnej lojalite k štátu, v ktorom žijú,“ povedal po rozhovoroch so Schmittom, venovaných okrem iného aj sporným otázkam slovensko-maďarských vzťahov – maďarskému zákonu o dvojakom občianstve a slovenskému jazykovému zákonu.
Podľa Pála Schmitta s prezidentom SR skonštatovali, že 90 percent otázok je pozitívnych a úspešne sa v nich spolupracuje. Rozhovor, ako sa zhodli prezidenti, bol priateľský a otvorený a preto sa v ňom nevyhli ani téme dvojakého občianstva jazykového zákona. Prezident Gašparovič si myslí, že „najlepšie by bolo, keby sa obidva tieto zákony zrušili“, no pripúšťa, že k tomu nepríde.
Na menšinách záleží, tvrdil Gašparovič
„Som presvedčený, že menšiny – slovenská v Maďarsku a maďarská na Slovensku musia byť súčasťou našich vzájomných vzťahov, dobrých vzájomných vzťahov, pretože na tom veľmi veľa záleží. Je to prirodzené spojivo medzi našimi krajinami, ktoré by sme nemali narúšať nejakými historickými udalosťami, aj keď reálnymi a vychovávať mladé generácie v duchu nadradenosti, revanšu a potrieb nejakých náprav historických chýb. To je veľmi zlé, ak by sme takto viedli našu mládež,“ povedal prezident Gašparovič. Maďarských novinárov uistil, že Slovensko urobí pri tohoročnom sčítaní obyvateľstva všetko pre to, aby sa k svojej národnosti prihlásili všetci príslušníci národnostných menšín.
Maďarská strana verí, že otázka jazykového zákona nie je ešte uzavretá. „Veríme tomu, že nájdeme kompromis, že oba oficiálne európske jazyky zostanú dôležitou identifikáciou ľudí a právne predpisy budú zodpovedať odporúčaniam Benátskej komisie aj očakávaniam OBSE“, povedal na tlačovej besede prezident Maďarska.
Dvojaké občianstvo vraj nie je o nadprávach
Podľa Pála Schmitta by v súvislosti s dvojakým občianstvom bolo dobré, ak by občanom SR, ktorí požiadajú o maďarské občianstvo, ich občianstvo ostalo dvojaké a neboli postihovaní sankciami. Zdôraznil, že získaním maďarského občianstva slovenský občan nezískava žiadne nadpráva.
„Okrem toho, že budú mať duševnú väzbu na svoj pôvod, tak by získali aj určitý právny status“, konštatoval Schmitt, ktorý povzbudzuje Maďarov žijúcich mimo územia Maďarska, aby prijímali maďarské občianstvo. Žiadatelia pre získanie občianstva Maďarska nemusia mať trvalý pobyt na jeho území. Zo siedmich susedov Maďarska sú u šiestich tisícky žiadateľov, ktorí dostávajú dvojaké občianstvo bez sankcií. Na Slovensku sa však podľa maďarského prezidenta tento proces ešte nespustil, „pretože mnohí, ktorí sa síce zaujímajú, ešte váhajú, či tým, že prijmú maďarské občianstvo, zároveň budú postihnutí veľmi tvrdo a to stratou slovenského občianstva, teda občianstva krajiny, kde sa narodili, kde žijú, kde vychovávajú svoje deti, kde platia dane a kde sa uplatňujú“.
Otázka udelenia volebných práv maďarským občanom žijúcim v zahraničí podľa Schmitta ešte nie je aktuálna. Potrebnou zmenou ústavy sa v Maďarsku budú zaoberať na jar. Akékoľvek riešenie sa prijme, bude sa Maďarsko podľa jeho prezidenta usilovať o to, aby bolo v súlade s európskymi normami. Gašparovič pripustil, že so Schmittom si celkom neporozumeli práve v otázke dvojakého občianstva.
„Vytvárať takto vzťah občana k cudziemu štátu, k novému štátu, ktorý sa v budúcnosti môže rozhodovať, na akú stranu v niektorých krízových otázkach sa postaví, nie je dobré“, uviedol Gašparovič.
Schmitt: Sloboda tlače je 100-percentná
Sloboda tlače je v Maďarsku na 100 percent zaručená, konštatoval na tlačovej besede Pál Schmitt v súvislosti s kontroverzným mediálnym zákonom prijatým v Maďarsku. „Zrod tohto zákona zapadá do celkového rámca usporiadania toho neporiadku, ktorý nám zanechala predchádzajúca vláda počas ôsmich rokov a v rámci tohto upratovania sa prijal tento zákon, ktorý robí poriadok aj v rámci médií“, povedal. Schmitt zákon podpísal, pretože „žiadny z prvkov tohto zákona nie je protiústavný a zodpovedá európskej praxi“.
Foto: SITA
Maďarský hosť pripomenul, že o niekoľko dní sa stretnú premiéri oboch krajín a to, že opäť začali pracovať aj zmiešané komisie oboch štátov. Gašparovič je presvedčený, že komisie budú hľadať kompromisy v oblastiach, kde Slovensko a Maďarsko zatiaľ nenašli zhodu. V rámci maďarského predsedníctva EÚ je podľa Schmitta pre MR dôležitá aj sila susedských vzťahov.
Podľa slovenského prezidenta, naše viac ako 1000-ročné susedstvo asi nikto nezruší, preto nám nič iného neostáva, len hľadať všetky formy dobrej spolupráce v prospech občanov oboch krajín. „Najdlhšia hranica Maďarska je práve so Slovenskom a zároveň je to Dunaj a táto hranica, ako aj Dunaj, nás musí spájať“, uviedol k spolupráci oboch štátov Schmitt.
Budú pokračovať univerzitné návštevy?
Gašparovič Schmittovi počas tlačovej besedy navrhol, aby pokračovali v tradícii návštev prezidentov SR a MR na univerzitách, ktorá sa začala za čias Schmittovho predchodcu Lászlóa Solyóma.
Maďarský prezident Pál Schmitt je na jednodňovej návšteve Slovenska. Okrem rokovaní s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom sú na programe návštevy aj stretnutia s predsedom parlamentu Richardom Sulíkom a s predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou.
Prezident MR navštívi tiež maďarský pavilón výstavy Slovakiatour a výstavu poľovníctva na výstavisku Incheba a stretne sa s predstaviteľmi organizácií maďarskej menšiny na Slovensku. Návštevu na Slovensku zavŕši slávnostnou večerou v Prezidentskom paláci podávanou hostiteľom Ivanom Gašparovičom.