Odborníci opatrenia vítajú. Podľa nich by sa Slovensko mohlo inšpirovať skúsenosťami zo zahraničia, kde už podobné kroky zaviedli.
„Aj posledné tragické nehody ukazujú, že sprísnenie sankcií je nevyhnutné. Za dôležitú považujeme i novelu Trestného zákona, aby sa jazda pod vplyvom alkoholu stala trestným činom,“ vyhlásil hovorca rezortu vnútra Gábor Grendel. Ministerstvo zvažuje aj osvedčený model zo zahraničia, kde čerství držitelia vodičských preukazov môžu istý čas šoférovať len v sprievode skúseného vodiča. Do úvahy prichádza i zavedenie psychotestov pre začínajúcich vodičov alebo zákaz šoférovania po polnoci. „Opatrenia chceme zaviesť v čo najkratšom čase,“ zdôraznil Grendel.
Policajti sa zamerajú na dodržiavanie povolenej rýchlosti a zákazu jazdy pod vplyvom alkoholu. Dozerať budú aj na mladých šoférov, ktorí majú vodičský preukaz menej ako päť rokov. Počas piatkov a víkendov budú policajti naďalej kontrolovať vodičov na alkohol a návykové látky v blízkosti kultúrno-spoločenských podujatí, zábavných centier, diskoték, herní a barov. „Zapojíme maximálny počet síl a prostriedkov dopravnej polície,“ prisľúbil policajný prezident Jaroslav Spišiak. V dopravnej polícii sa okamžite začalo aj s používaním nového hodnotiaceho systému. „Každá dopravná nehoda bude negatívne ovplyvňovať hodnotenie policajtov v dopravných hliadkach, ako aj ich nadriadených,“ doplnil Spišiak.
Zahraničné skúsenosti
Pri prijímaní vhodných opatrení by sa dali využiť aj zahraničné skúsenosti. Ako Pravda už informovala, pre začínajúcich vodičov tam často platia rôzne obmedzenia. A aj keď mnohé krajiny ako Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko či Holandsko tolerujú hodnotu do 0,5 promile alkoholu v krvi vodiča, tresty za vyššie hodnoty alebo za spôsobenie nehody bývajú prísnejšie. Napríklad vo Fínsku, ktoré tiež povoľuje 0,5 promile alkoholu v krvi, hrozí vodičovi už pri prvom zistení nadmerného množstva alkoholu v krvi polročný trest za mrežami. Za opakovanie tohto priestupku dokonca dva roky väzenia a odňatie vodičského preukazu na päť rokov.
Dopravný psychológ Karol Kleinmann ako príklad uvádza Nemecko. Ak tam niekomu zistia v krvi viac alkoholu ako 0,5 promile, zakážu mu jazdiť. Vodičský preukaz zvyčajne odoberú na rok, ale keď sa na vlastné náklady podrobí prevýchove, môžu mu to obdobie skrátiť o štyri mesiace. Prevýchova pozostáva zo sebareflexie a výchovných sedení v určených zariadeniach. Previnilec tam chodí tri až štyri mesiace, zhruba raz do týždňa. Ak ide o profesionálneho vodiča, zamestnávateľ ho počas tohto obdobia nemôže vyhodiť z práce. „Keď prinesie doklad, že túto "rehabilitáciu“ absolvoval, vodičský preukaz mu vrátia," hovorí Kleinmann.
Nemeckí vodiči, ktorým namerajú viac ako 1,5 promile alkoholu, musia za vlastné peniaze podstúpiť až trojmesačné liečenie. V Rakúsku sa zase ako zbraň proti opitým vodičom osvedčili pečeňové testy. Ak napríklad niekto opakovane „nafúka“ viac, zoberú mu na rok vodičské oprávnenie a musí sa podrobiť lekárskemu a psychologickému vyšetreniu, aby zistili, či nie je alkoholik. „Po roku sa ho spýtajú, či zlepšil svoj životný štýl. Ak sú výsledky horšie ako predtým, na vrátenie vodičského preukazu môže zabudnúť,“ vysvetlil Kleinmann.
Slabé postihy
Verejnosť negatívne vníma najmä nízke postihy voči vinníkom smrteľných dopravných nehôd. Súdy k nim bývajú často benevolentné a uspokoja sa s podmienečným trestom. Z minulosti sú známe viaceré nehody prominentov, ktoré vyvolali pohoršenie – či už ide o olympionika, slalomára Michala Martikána, ktorého pred väzením za porušenie podmienky zachránila prezidentova milosť, dvojročný podmienečný trest pre herca Štefana Skrúcaného, alebo neuzavretý súd s bývalým moderátorom Rastislavom Žitným, ktorý v júni 2008 vo veľkej rýchlosti smrteľne zranil päťročného chlapca.
Naopak, dva roky zo štyroch si odsedel hokejista Marcel Hanzal, ktorý pod vplyvom alkoholu spôsobil smrť 21-ročného hráča Štefana Blaha. Sedem a pol roka väzenia dostal vlani 21-ročný vodič z Liptovského Mikuláša, ktorý v júni minulého roka zrazil priamo na priechode 30-ročného chodca.
Podľa zákona môžu byť vodiči, ktorí spôsobili smrteľnú nehodu nedbanlivosťou, odsúdení na dva až päť rokov, ak boli pod vplyvom alkoholu a usmrtili viac ľudí, dokonca na sedem až 12 rokov. Viacerí právnici sú preto presvedčení, že súčasné sankcie postačujú a netreba ich sprísňovať.
„Nemyslím si, že by bolo riešením zvyšovanie trestných sadzieb. Tie dobre upravil už nový Trestný zákon, ktorý platí od roku 2006. Viac by sa však malo zohľadňovať, čo taká nehoda znamená pre obete a pozostalých. Ak za volantom sedel vodič pod vplyvom alkoholu, bolo by dobré siahať k hornej hranici trestnej sadzby,“ zhodnotila Lucia Kurilovská, odborníčka na trestné právo Slovenskej akadémie vied.
Eva Kovačechová, právnička organizácie Via Iuris – Centra pre práva občanov pripomína, že záleží na sudcoch, či sa priklonia k hornej, alebo spodnej hranici trestu. Nespravodlivosť vidí aj v tom, že obete a pozostalí síce môžu žiadať odškodnenie, ale to býva nízke. „Sú to pomerne malé sumy v porovnaní s tými, aké vysúdia politici od médií,“ upozornila právnička.