Svedomie môže mať len lekár, nie nemocnica

22.01.2011 15:00
Janka Debrecéniová
Právnička Janka Debrecéniová pôsobí v občianskom združení Občan. Autor:

Právnička občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová tvrdí, že sťažený prístup k interrupciám je diskrimináciou.

Univerzitná nemocnica v Bratislave v poslednom čase pod rôznymi zámienkami nevykonáva interrupcie. Je to v poriadku?
Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien hovorí, že žena má právo rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia svojich detí. Tento dohovor má v zmysle ústavy prednosť pred našimi zákonmi. K tomuto dohovoru zriadilo OSN výbor a ten vo výklade k dohovoru v jednom zo svojich všeobecných odporúčaní konštatoval, že ak nejakú službu zdravotnej starostlivosti potrebujú iba ženy – a interrupcia je taká služba, ktorú potrebujú iba ženy – a táto služba im nie je dostatočne prístupná v potrebnej kvalite, teda ak majú ženy bariéry k jej prístupu, v zmysle tohto dohovoru je to diskriminácia žien.

Súhlasíte s názorom, že na interrupciu žena bez zdravotných dôvodov nemá nárok? Že je to niečo nadštandardné, čo si má zabezpečiť sama?
V žiadnom prípade. Aj náš Ústavný súd povedal, že ide o otázku práva na súkromie, osobnej autonómie a integrity, a teda o otázku ľudských práv. Okrem toho platí aj antidiskriminačný zákon, ktorý takisto zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia. Ak vznikne situácia, ktorá má nepriaznivý dosah len na ženy, tak potom v zmysle tohto zákona, ktorý sa vzťahuje aj na oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti, ide o porušenie ľudských práv aj v kontexte slovenskej legislatívy.

Lekári často argumentujú výhradou svedomia. Čo ak štátna nemocnica považuje svoju povinnosť za splnenú tým, že odkáže ženu na konkrétne neštátne zariadenie?
Verejná nemocnica nesmie odmietnuť poskytnutie zákonom garantovanej služby. V súkromných zariadeniach je zákrok navyše drahší a nemocnica by nemala jedno zariadenie monopolne zvýhodňovať. Okrem toho, že ide o diskrimináciu na základe pohlavia, môže to mať osobitné negatívne dosahy na zraniteľné skupiny žien. Napríklad na ženy žijúce v regiónoch, kde nemusí byť dostatok lekárov a lekárok, ktorí by interrupciu vykonávali, alebo k nim ženy nemusia mať ľahký prístup, čo môže byť spojené s fyzickými bariérami, s potrebou cestovať a investovať ďalšie zdroje, zobrať si dovolenku, zabezpečiť starostlivosť o ďalšie deti, ak ich žena má. Uplatňovanie si výhrady svedomia bez toho, aby žena mala istotu, že služba, na ktorú má právo, jej bude poskytnutá, je porušením ľudských práv žien.

Ak nemocnica odmietne vykonať interrupciu s odvolaním sa na technické príčiny?
Ani technická príčina nemôže slúžiť ako zastierací manéver na nesprístupnenie služby, na ktorú má žena právo. Takisto svedomie je niečo, čo môže mať len fyzická osoba, nie právnická, teda nie inštitúcia, škola, nemocnica. Svedomie je osobný a osobnostný koncept. Takže ak si aj jednotlivci v niektorom zariadení uplatňujú výhradu svedomia, potom zariadenie musí zabezpečiť k službe adekvátny a kvalitný prístup. Lebo v tomto prípade sa hrá o čas a o to, aký bude ďalší život dotknutých žien. Ak zároveň právny poriadok okliešťuje čas, v ktorom zákrok, ktorý potrebujú iba ženy, možno vykonať, tak potom nie je možné, aby zdravotné zariadenia robili takéto obštrukcie. A keby aj naozaj išlo o technické príčiny, ani to nemocnicu neospravedlňuje. Hovoríme pritom o Bratislave, kde majú ľudia nepomerne viac možností. Keď v hlavnom meste nenájdete ani jedno verejné zariadenie, kde vám zákrok urobia, ako je to potom na zvyšku Slovenska?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku