Ako chcete získať 900 miliónov eur, ktoré si Sociálna poisťovňa nárokuje od neplatičov?
Až 490 miliónov, teda viac ako polovica tohto dlhu, vznikla do 31. decembra 2003. Pohľadávky sú však premlčané až po 10 rokoch, teda aj mnohé z tých starších sú stále živé. Tímy ľudí v ústredí aj v pobočkách sa budú venovať výhradne tomuto problému. Z veľkej časti ho doriešime do konca prvého štvrťroka, definitívne do polroka. Mnohé dlžné firmy zanikli, zmenili štruktúru, sú v konkurze, ich vlastníci pomreli, právne nástupníctvo je sporné. Čiže nás čakajú rôznorodé prekážky.
Ako budete postupovať voči dlžníkom? Aj vrátane štátnych nemocníc, ktoré dlhujú 34 miliónov eur.
Využijeme klasické metódy. Dohody, splátkové kalendáre, ale aj exekúciu. Treba zmeniť verejnú mienku v tom zmysle, že nie je nemorálne poslať hoci aj na nemocnicu exekútora, ale nemorálne je neplatiť. Sociálna poisťovňa tu nie je na to, aby sanovala privátne či štátne firmy. Ak to robí, zákonite ukracuje iných ľudí na dôchodkoch. Chápeme však aj to, že štátne nemocnice plnia nenahraditeľné úlohy a v konečnom dôsledku schodok poisťovne beztak uhrádza štát.
Odhalili ste v riadení poisťovne rezervy?
Od roku 1995 sme na mzdy zamestnancov vynaložili do 500 miliónov eur, no na údržbu a technické vybavenie budov, služby, energie či informačné systémy takmer miliardu eur. Pritom stále sedíme v predpotopných neudržiavaných priestoroch, niekde sme v nájme, rôzne nakúpené počítačové systémy spolu nekomunikujú. Taká obrovská suma peňazí, v prepočte spolu so mzdami až 45 miliárd korún, sa predsa určite dala využiť lepšie.
Nespôsobuje však zmätky aj príliš zložitý zákon o sociálnom poistení?
Zákon je naozaj zložitý. Momentálne ho však musíme rešpektovať v súčasnej podobe.
Azda najväčšie problémy robí poisťovni vyplácanie dôchodkov z prvého piliera. Dokedy bude udržateľný?
Už teraz nie je, veď štát ho musí dotovať. Ani s peniazmi z druhého piliera by sa bez pomoci štátneho rozpočtu nezaobišiel. Otázny je akurát rozdiel medzi tým, čo pre druhý pilier skutočne zinkasujeme od zamestnávateľov a čo musíme odviesť do dôchodkových správcovských spoločností. Ten dosiahol 45 miliónov eur v neprospech Sociálnej poisťovne. A dôchodkový vek je opäť len o tom, na čo táto krajina má a na čo nie. Budúcnosť si zrejme vynúti jeho zvýšenie. To je však len môj názor.
Čo ste našli po svojom predchodcovi Dušanovi Muňkovi?
Očierňovať bývalého riaditeľa nehodlám. Poviem iba, že som sa ocitol v manažérsky zaostalej organizácii, v ktorej systém práce ustrnul hlboko v minulosti. Našiel som tu podivné zmluvy, diskutabilné verejné obstarávania, v ktorých sa v sumári hrá o desiatky miliónov eur. Niektoré sme zastavili, u ďalších dodávateľov sa nám podarilo zraziť ceny aj o pätinu. Nové výberové konania budeme viesť zásadne formou elektronických aukcií. Vnímam značnú prezamestnanosť a veľkú administratívu v inštitúcii.
Takže idete prepúšťať.
Pripúšťam, že znížime stav zamestnancov. V rozpočte na tento rok je predbežne plánovaná redukcia o 5 percent, teda asi 300 osôb. Do inštitúcie plánujem priviesť osvedčených ľudí zvonku, ktorých osobne poznám, majú skúsenosti z medzinárodného firemného prostredia a dôverujem im. Ďalší prichádzajú z výberových konaní. No určite budem stavať aj na terajších pracovníkoch, ktorí majú chuť robiť po novom.
Aká je vaša spolupráca s ministrom práce Jozefom Mihálom?
Osobne som sa s ním stretol až po nástupe do poisťovne. Myslím, že problematike rozumie, naša spolupráca je korektná. Najviac oceňujem, že zrušil súbeh predčasného dôchodku a zárobkovej činnosti. Podporil by som aj jeho ďalší návrh, aby starobní dôchodcovia nesmeli pracovať v štátnej a verejnej správe. Veď aj tých najschopnejších v penzijnom veku beztak bude treba čoskoro vymeniť. Pritom je tu 13-percentná nezamestnanosť a mladí nám utekajú do zahraničia. Ťažko je veci zladiť tak, aby boli všetci spokojní. Kým je pracovných miest málo, treba robiť kompromisy. A výhľadovo by sme mali dať väčší priestor mladým na úkor penzistov.
Ako odhadujete finančnú situáciu poisťovne o rok?
V tomto roku počítame s príjmami 6,35 miliardy eur a výdavkami 6,25 miliardy eur. Rozpočet sa teda odhaduje prebytkový. Je tu veľké riziko, že napriek tomu opäť vznikne schodok. Ak nenastane očakávané oživenie trhu a nezvýši sa zamestnanosť, nedokážeme vybrať poistné v plánovanej výške.
Ing. Ľuboš Lopatka, PhD. (49)
V roku 1984 skončil Strojnícku fakultu terajšej STU v Bratislave, v roku 2006 na nej zavŕšil aj doktorandské štúdium. Pôsobil vo vedúcich funkciách vo firmách Slovenská kartografia, Kone Lifts, Kappa Štúrovo, Myllykovski či Metsä Tissue Žilina. V roku 1991 sa na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku stal námestníkom ministra. V rokoch 1993 až 2001 bol predsedom dozornej rady vo Váhostave Žilina. V rokoch 1999 až 2006 viceprezidentom Zväzu celulózovo-papierenského priemyslu, do funkcie sa vrátil v roku 2010. V rokoch 1999 až 2006 bol prezidentom Asociácie priemyselnej ekológie na Slovensku. V roku 2002 mu Neformálne ekonomické fórum udelilo titul Prominent ekonomiky 2002. Bez straníckej príslušnosti, ženatý, dve deti.