Mnoho štátnych nemocníc interrupcie nerobí, univerzitná v Bratislave bude

27.01.2011 06:00, aktualizované: 12:46
potrat, interupcia, lekár, nemocnica, gynekológ
Ilustračné foto Autor:

Interrupcie bez zdravotných indikácií nevykonáva podľa zistení Pravdy viac ako polovica štátnych nemocníc. V niektorých to funguje už roky, ako posledná sa k nim pridala Univerzitná nemocnica v Bratislave. V tejto chvíli to už neplatí.

Zákrok umelé prerušenie tehotenstva na žiadosť pacientky sa v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) vykonávať bude. „Napriek tomu, že je proti filozofii nového smerovania rozvoja gynekologicko-pôrodníckych kliník v UNB,“ poskytla popoludní vyhlásenie hovorkyňa nemocnice Zuzana Čižmáriková. (čítajte viac info).

Ako už Pravda informovala, nemocnica k opatreniu nerobiť interrupcie pristúpila až za súčasného riaditeľa, ktorého vymenoval minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH). Podľa zdrojov Pravdy mal vydať práve minister tiché odporúčanie skončiť interrupcie, vykonávané na žiadosť pacientky v bratislavskej Univerzitnej nemocnici.

Uhliarik to popiera. Tvrdí, že nijaký pokyn nedal, netají však, že ho postoj najväčšej univerzitnej nemocnice na Slovensku teší. „K žiadnemu odporúčaniu, ktorým by boli lekári manipulovaní, nedošlo,“ povedal Uhliarik počas rokovania vlády s tým, že plne rešpektuje rozhodnutie lekárov, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí. To isté stanovisko tlmočil aj poslancom SaS, ktorí sa s ním aj kvôli tomuto problému stretli. „Jeho odpoveď bola taká, že on z vlastnej iniciatívy nekonal,“ povedal Martin Poliačik (SaS). Podľa Poliačika minister poprel, že by vydal centrálny príkaz nerobiť interrupcie v štátnych nemocniciach.

„Keďže množstvo lekárov si uplatňovalo výhradu vo svedomí, nebolo vraj možné poskladať zmeny tak, aby bola obslužnosť stopercentná,“ tlmočil vysvetlenie ministra. Informácie Pravdy sa s týmto tvrdením rozchádzajú. Ešte donedávna totiž napríklad na Kramároch vykonávali interrupcie na požiadanie aj ženám z iných regiónov Slovenska, kde ich v regionálnych nemocniciach odmietali.

„Na najbližšom klube sa porozprávame, aké máme k tomu ako strana stanovisko. Jedna vec je pragmatická stránka a druhá vec je naša predstava o tom, ako by to malo fungovať,“ uzavrel Poliačik. Poslanci majú možnosť zaujímať sa o problém hlbšie aj v rámci poslaneckého prieskumu v Univerzitnej nemocnici. Zatiaľ však nie je isté, či k nemu dôjde.

Podľa hovorkyne nemocnice Zuzany Čižmárikovej by mala mať výhradu vo svedomí väčšina lekárov. Pravda sa pokúšala niektorých osloviť, tí však o tom hovoriť nechceli. „K tomuto sa ja vyjadrovať nebudem,“ reagovala napríklad gynekologička Martina Tökölyová na otázku Pravdy, či si uplatňuje výhradu vo svedomí. Presný počet lekárov, ktorí si výhradu vo svedomí uplatňujú, sa Pravde zatiaľ zistiť nepodarilo.

V niektorých nemocniciach sa interrupcie nevykonávajú už roky. Napríklad v Trnave nerobia interrupcie už dvanásť rokov, v Nitre osem, v Topoľčanoch aj v Nových Zámkoch vyše šesť rokov. V Ružomberku dva roky a v Trstenej vôbec. Spolu s bratislavskými klinikami je to dokopy deväť pracovísk.

V ďalších fakultných a univerzitných nemocniciach v Banskej Bystrici, Prešove, Trenčíne, Žiline, Košiciach a v Martine, čiže spolu v šiestich zariadeniach, si časť lekárov síce uplatňuje výhradu vo svedomí, interrupcie aj na žiadosť ženy však vykonávajú. V Trenčíne si približne od roku 2000 výhradu vo svedomí uplatňuje až dvanásť lekárov zo štrnástich, potraty na požiadanie tu napriek tomu robia.

„Interrupcie na požiadanie nerobíme, odkedy sme sa stali fakultnou nemocnicou,“ potvrdila Pravde gynekologička Jana Štefániková z Fakultnej nemocnice v Trnave. Podľa jej slov sa tak stalo okolo roku 1999, bližšie dôvody uviesť nevedela. Vedenie nemocnice na e-mailom položenú otázku Pravdy celý deň nereagovalo. Podľa ministerstva zdravotníctva si tu výhradu vo svedomí uplatňuje 6 z 15 lekárov.

Jedine nemocnica v Nových Zámkoch odpovedala na otázky Pravdy okamžite. Kým v utorok tu Pravdu sestrička telefonicky informovala, že interrupcie u nich „zakázali“, odkedy sa vraj stali klinikou Trnavskej univerzity, riaditeľ nemocnice Marián Karvaj poskytol redakcii oficiálne vyjadrenie, podľa ktorého interrupcie s výnimkou zdravotných dôvodov od 1. 6. 2005 nevykonávajú. S takýmto rozhodnutím súhlasili podľa riaditeľa pracovníci gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a tlmočil mu ho prednosta kliniky Tibor Matuška. Riaditeľ poprel, že toto rozhodnutie súvisí s tým, že sa stali klinikou Trnavskej univerzity. Ich gynekologicko-pôrodnícka klinika sa však podľa neho stala pracoviskom Trnavskej univerzity od 1. 6. 2005, čo sa zhoduje s dátumom, odkedy nemocnica skončila s interrupciami na požiadanie. Klinickým pracoviskom Vysokej školy sv. Alžbety v Bratislave sa stali až v marci 2009.

„Vo Fakultnej nemocnici Nitra sa robia umelé prerušenia tehotenstva v intenciách interrupčného zákona,“ odpovedal vyhýbavo primár gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Nitre Miloš Mlynček. Otázka však znela, či robia aj interrupcie na požiadanie. Podľa informácií z ministerstva zdravotníctva si tu výhradu vo svedomí uplatňuje 9 z 15 lekárov asi od roku 2007, podľa informácií Pravdy tu však interrupcie na požiadanie osem rokov nerobia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku