Každá vláda chce mať svojich veľvyslancov

Kým v západnej Európe sú veľvyslancami prevažne kariérni diplomati, slovenské vlády stavajú viac na politických nominantoch. Deje sa tak už od čias Vladimíra Mečiara a zmenu nepriniesla žiadna z garnitúr. Aj bývalý veľvyslanec v USA Rastislav Káčer potvrdzuje, že politické nominácie sú v demokratických krajinách Európy ojedinelé.

31.01.2011 16:08
Gašparovič, Dzurinda Foto:
Terajšiu snahu ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu stiahnuť nominantov bývalej vlády pribrzdil prezident Ivan Gašparovič.
debata (4)

Terajšiu snahu ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu stiahnuť nominantov bývalej vlády pribrzdil prezident Ivan Gašparovič. Podľa prezidenta by mali byť veľvyslancami radšej profesionálni diplomati ako politickí nominanti, rozhodne ich však preto nemieni predčasne odvolať. „Je tak ochotný urobiť len pri objektívnych dôvodoch, keď si neplnia povinnosti, majú zlé výsledky alebo neuposlúchnu nadriadeného,“ uviedol jeho hovorca Marek Trubač.

Gašparovič svoj postoj vysvetlil aj Dzurindovi. „Zatiaľ sa pochopili,“ povedal Trubač. Zdá sa teda, že minister sa už nebude pokúšať odvolať Františka Kašického z vedenia misie pri NATO ani niekdajšieho šéfa SDĽ Jozefa Migaša z ambasády v Moskve. Kašický išiel do Bruselu po tom, čo musel skončiť na čele ministerstva obrany pre miliardový upratovací tender.

Káčer je presvedčený, že politickí nominanti by mali po zmene vlád odísť. „Veľvyslanec reprezentuje politiku vlády. Nechápem, ako môže v Bruseli alebo v Moskve zostať človek, ktorý s touto vládou nemá absolútne nič spoločné a vláda voči nemu nemá dôveru,“ hovorí. Káčer dodal, že keď nastúpila vláda Roberta Fica, okamžite ponúkol vtedajšiemu šéfovi diplomacie Jánovi Kubišovi rezignáciu, aj keď bol kariérnym diplomatom.

Dzurinda by mal podľa neho odvolať aj ďalšieho muža bývalej SDĽ Petra Weissa, ktorého predošlá vláda poslala do Budapešti. Aj keď jeho schopnosti hodnotí Káčer pozitívne, ide o princíp. „Zastupoval ako politický nominant socialistickú vládu so socialistickou vládou (Gyurcsánya). Je veľmi ťažké teraz zastupovať konzervatívno-liberálnu vládu s tamojšou konzervatívnou nacionalistickou vládou (Orbána),“ myslí si bývalý diplomat.

Vláda Ivety Radičovej začala prednostne meniť dosluhujúcich veľvyslancov. Doteraz stihla schváliť štyroch kandidátov, ktorí čakajú na agrément, teda súhlas hostiteľskej krajiny. Všetci majú byť kariérni diplomati, medzi nimi aj budúca veľvyslankyňa Slovensku v Taliansku. Na tento post kuloáre posielali bývalú herečku aj dvojnásobnú veľvyslankyňu Magdu Vášáryovú. „Veľvyslankyňou už nechcem byť, som političkou,“ vyhlásila Vášáryová. Do Ríma pôjde žena, ktorú pozná ako schopnú profesionálku.

Káčer: Náš systém je divný

Rastislav Káčer je kariérny diplomat, v... Foto: Robert Hüttner
Rastislav Káčer Rastislav Káčer je kariérny diplomat, v deväťdesiatych rokoch zastupoval Slovensko pri NATO, potom ako štátny tajomník ministerstva obrany viedol rokovania o vstupe do aliancie, päť rokov do roku 2008 viedol zastupiteľský úrad vo Washingtone, dnes je prezidentom Slovenskej atlantickej komisie. Myslí si, že slovenská diplomacia by sa mala zbaviť politických nominantov a dať zahraničnej službe jasné pravidlá. Stav, ktorý v nej vládne, nemá oporu v legislatíve a demotivuje mladých profesionálov.

Rastislav Káčer je kariérny diplomat, v deväťdesiatych rokoch zastupoval Slovensko pri NATO, potom ako štátny tajomník ministerstva obrany viedol rokovania o vstupe do aliancie, päť rokov do roku 2008 viedol zastupiteľský úrad vo Washingtone, dnes je prezidentom Slovenskej atlantickej komisie. Myslí si, že slovenská diplomacia by sa mala zbaviť politických nominantov a dať zahraničnej službe jasné pravidlá. Stav, ktorý v nej vládne, nemá oporu v legislatíve a demotivuje mladých profesionálov.

Je bežné, že nová vláda mení časť veľvyslancov, spätých s predchádzajúcou vládou?
Naša obyčaj sa zatiaľ tvorí, sme mladá krajina. Sú rôzne systémy. Napríklad v Spojených štátoch každý jeden veľvyslanec podáva rezignáciu pri výmene prezidenta. U nich je veľmi prísne rozlíšené, aj zákonnou úpravou, kto je kariérny veľvyslanec a kto je politickou nomináciou. V prípade politickej nominácie musí byť potvrdený prezidentom aj Kongresom.

Ako je to v Európe?
Väčšina štátov Európskej únie má iný, kariérny systém, že de facto nemôže byť politicky nominovaný veľvyslanec. Napríklad v Británii, Nemecku, Holandsku, vo Francúzsku neexistuje definícia politicky nominovaného veľvyslanca. Neexistuje, že zoberiete niekoho z ulice, urobíte z neho veľvyslanca a zostane v systéme veľvyslancov. Preto ani po výmene vlády nevymieňajú veľvyslancov. Môžu to urobiť, ak chcú mať v kľúčových krajinách ľudí, ktorí sú vláde bližší. Potom odvolaných pošlú na iný post.

K akému systému sa blíži Slovensko?
U nás máme taký divný systém. Máme zákon o štátnej službe, teda, akoby sme sa chceli priblížiť západoeurópskym systémom, ale popri tom máme politické nominácie amerického typu, ale nemáme ich právne definované. Za pár rokov fungovania našej diplomacie tak máme ministerstvo plné ľudí, ktorí prišli ako politicky nanútení veľvyslanci, ale medzitým už aj ich politické strany zanikli a oni sú ešte stále tam, ale sú nepoužiteľní. Takýto systém demotivuje mnohých mladých, schopných ľudí na ministerstve.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba