Začal sa boj o zmenu pri voľbe generálneho prokurátora

Všetky voľby funkcionárov parlamentu majú byť verejné, tajne sa bude hlasovať len vtedy, keď to nariaďuje ústava.

04.02.2011 08:40
poslanci, parlament, voľba prokurátora, hlasovanie Foto:
Pri voľbe generálneho prokurátora sa zatiaľ hlasuje tajne.
debata (69)

Koalícia v štvrtok pre­dložila túto zmenu viac ako dvadsaťročných pravidiel po tom, čo nedokázala zabezpečiť dostatok hlasov pre svojho kandidáta na generálneho prokurátora. Verejnú voľbu označila za posun k transparentnosti a demokracii, keď má občan právo vedieť, ako hlasovali jeho volení zástupcovia. „Demokratická je tajná voľba volených zástupcov občanov v parlamente alebo v samospráve,“ hovorí poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý. Občan má podľa neho právo poznať ďalšie rozhodnutia svojho poslanca aj pri hlasovaní v personálnych otázkach.

Ústavný právnik Mojmír Mamojka zo Smeru varoval koalíciu, že nový generálny prokurátor, pre ktorého menili zaužívané pravidlá, sa obráti proti nej. „V histórii to tak býva, že vazali sa postavia proti pánom,“ povedal v rozprave. Pripomenul, že nedávno 138 poslancov hlasovalo za správu o činnosti Generálnej prokuratúry, dnes na nej nezostala ani nitka suchá. Prokuratúra pod vedením Dobroslava Trnku riešila za sedem rokov 850-tisíc prípadov. „Tu sa vyberie štyri-päť spolitizovaných káuz, ktoré sa nevyriešili, a povie sa, že generálny prokurátor je neschopný,“ bránil Mamojka bývalého šéfa prokuratúry. „To, čo vy teraz przníte, to je taký krvavý direkt do tváre právneho štátu, že väčší si ani neviem predstaviť,“ dodal.

Názory právnikov na zmenu spôsobu voľby generálneho prokurátora a ďalších funkcií sa rôznia. Spoluautor ústavy Peter Kresák hovorí, že každý spôsob, na ktorom sa uznesie parlament, je legitímny, pretože ústava necháva rozhodnutie na ňom. Eduard Barány si zase myslí, že tajná voľba sa osvedčila ako súčasť demokratického fungovania parlamentu a jej účelová zmena pre prokurátora je ľahkovážna. „Je to zvláštne, ale nie protiústavné,“ podotkol k zmene voľby Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva.

Ak koalícia schváli novelu rokovacieho poriadku, zavádzajúcu verejné voľby, budú sa tak voliť a odvolávať aj sudcovia Ústavného súdu, predseda a podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu, členovia Dozornej rady Fondu národného majetku. Tajná zostane voľba predsedu a podpredsedov parlamentu, ako aj predsedov výborov Národnej rady. Ich voľbu totiž určuje ústava a na jej zmenu nemá koalícia dosť hlasov.

© Autorské práva vyhradené

69 debata chyba