Informuje o tom portál sme.sk. Trnka je námestníkom pre trestný, medzinárodný aj organizačný odbor. Doteraz boli námestníci rozdelení inak, Trnka však pred uplynutím svojho funkčného obdobia zmenil organizačnú štruktúru generálnej prokuratúry. Nový generálny prokurátor bude zvolený najskôr v máji. Koalícia chce najprv zmeniť zákon tak, aby jeho voľba nebola tajná, ale verejná.
Trnka bude môcť kandidovať aj po zmene zákona
Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorému sa skončilo funkčné obdobie 2. februára, bude môcť na tento post znovu kandidovať. Vyplýva to z návrhu novely o prokuratúre, ktorý na tlačovej besede predstavili premiérka Iveta Radičová a šéfka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská. „Som rada, že sa táto časť do zákona dostala,“ vyhlásila Radičová.
Dôvodom prechodného ustanovenia, na základe ktorého sa nové znenie nebude vzťahovať na osobu, ktorá bola vymenovaná do funkcie generálneho prokurátora pred 1. májom 2011, je podľa nej to, aby novela nebola retroaktívna a diskriminačná. Podľa novely, ktorá by mala platiť od mája, sa totiž generálnym prokurátorom nemôže stať dvakrát ten istý človek.
Novela zákona o prokuratúre, ktorá je od piatka v medzirezortnom pripomienkovom konaní, prináša zmeny, ktorých výsledkom by mala byť transparentnejšia práca prokuratúry. Okrem iného bude napríklad aj generálna prokuratúra podriadená verejnej kontrole rovnako ako súdy, zavádza otvorené výberové konania či zverejňovanie právoplatných rozhodnutí prokuratúry, ktorými sa skončilo trestné stíhanie ako aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií.
Dôležitou súčasťou návrhu je zákaz negatívnych pokynov, to znamená, že generálny prokurátor napríklad nebude môcť nariadiť zastavenie trestného stíhania, zrušenie obvinenia alebo nepodanie žaloby inému prokurátorovi. V rámci boja proti korupcii sa v novele navrhuje zverejňovanie majetkových priznaní prokurátorov v pozmenenej forme. Vzorom by podľa Žitňanskej mohli byť majetkové priznania sudcov schválené v poslednej novele zákona o sudcoch.
Ako Žitňanská priblížila, zmenou neprejde iba pozícia generálneho prokurátora, ktorému síce po novom ponechávajú sedemročné funkčné obdobie, no bez možnosti opätovného kandidovania, ale aj posty vedúcich prokurátorov. Tie by mali byť obsadzované tak ako aj každé voľné miesto prokurátora na základe výberových konaní. Funkčné obdobie vedúcich prokurátorov by bolo päť rokov. Na tú istú pozíciu by mohli byť vybratí dvakrát po sebe. Vo výberovej komisii by podobne ako pri sudcoch boli dvaja zástupcovia exekutívy, jeden zástupca z Národnej rady SR a dvaja prokurátori. V novele rezort spravodlivosti navrhuje, aby bola bezúhonnosť prokurátora preukazovaná tak ako pri ostatných právnických profesiách odpisom z registra trestov, a nie výpisom a aby disciplinárne konania voči prokurátorom boli transparentné.
Novela zákona o prokuratúre prináša aj viaceré systémové zmeny – ruší prokurátorských čakateľov a navrhuje zaviesť pozície asistentov prokurátorov a tiež by mala byť zrušená vojenská prokuratúra. Vojenskí prokurátori neprejdú do systému všeobecnej prokuratúry a Žitňanská predpokladá, že o tom budú ešte diskutovať v medzirezortnom pripomienkovom konaní. „Je to predovšetkým otázka financií,“ poznamenala.
Materiál pred medzirezortným pripomienkovým konaním dostali aj prokurátori a Žitňanská pripustila, že viaceré otázky zostávajú ešte nedoriešené. Ako uviedla, ešte sa minimálne raz stretnú a budú o novele diskutovať. Ako zdôraznila, pripomienkové konanie nevníma iba ako formalitu. „Ja si myslím, že naozaj prišiel po dvadsiatich rokoch čas, aby sme sa zaoberali postavením generálnej prokuratúry a kľúčové je, aby bola podriadená verejnej kontrole,“ vyhlásila.