Čo to pre vás znamená, robiť reformu súdnictva bez výraznejšej podpory sudcovského stavu?
Na to neexistuje jednoduchá odpoveď. Situácia v sudcovskom stave nie je taká, že by všetky kroky nemali podporu sudcovského stavu. Prejavujú sa len malé skupiny. Na jednej strane členovia Súdnej rady, časti Združenia sudcov Slovenska a predseda Najvyššieho súdu, na druhej strane Iniciatíva Za otvorenú justíciu. Medzi týmito pólmi je väčšina, ktorá sa neprejavuje. Myslím však, že normálne riešenia vítajú.
Keby sa medzi sudcami urobilo referendum o vašich dvoch schválených novelách súdnych zákonov, čo myslíte, ako by dopadlo?
Netrúfam si odhadnúť. Viem si však predstaviť, že veľká časť by sa nezúčastnila.
Prečo sudcovia vo väčšej miere neprotestujú proti Štefanovi Harabinovi alebo napríklad Súdnej rade v súčasnom zložení?
To je otázka, ktorú kladiem i ja sudcom. V sudcovskom stave cítim veľmi málo slobodnej vôle. V debatách často dostávam od nich otázku, že ministerka spravodlivosti by sa mala zastať sudcov. Ja im kladiem otázku, prečo si myslíte, že ten správny adresát som ja, či to náhodou nie je sudcovská samospráva a Súdna rada.
Nezastali ste sa ich teraz, keď sa im znižujú platy viac ako politikom.
Nie všetko ide cez médiá. Fakt je, že debata o platoch ústavných činiteľov bola veľmi dlhá a že zvolené riešenie nebolo mnou preferované. Dôležité je, že platy sudcov sú nastavené rovnocenne s platmi ostatných ústavných činiteľov. Skok medzi decembrovou a januárovou výplatou má dva dôvody. Jeden je, že platy ostatných ústavných činiteľov neboli dva roky valorizované a platy sudcov áno. Druhý dôvod je, že plat ústavných činiteľov sa odvíja od priemerného platu v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok, ktorý je známy v marci. Finálny dekrét všetci sudcovia a ústavní činitelia dostanú až v marci alebo apríli a v ňom bude zohľadnené aj určité zvýšenie, ktoré vyplynie z toho, že priemerný plat aj v roku 2010 stúpal.
Na leto pripravujete zmenu ďalších 32 zákonov. O čo pôjde?
Prvé kroky smerovali k tomu čo najviac otvoriť justíciu verejnej kontrole. Teraz chceme vytvoriť podmienky na rýchlejšie konanie a kvalitnejší prístup k spravodlivosti. Zameriame sa predovšetkým na predpisy, ktoré majú vplyv na rýchlosť konania. Pripravujeme novelu Trestného poriadku, zamýšľame sa nad novelou Občianskeho súdneho poriadku, robíme kroky, aby sme mohli zaviesť elektronické doručovanie súdnych zásielok, čo by mohlo výrazným spôsobom urýchliť súdne konania. Chceme sa venovať aj systému právnej pomoci, pretože okruh ľudí, ktorým dokážeme poskytnúť právnu pomoc, je veľmi malý. V pláne máme aj tému ochrany spotrebiteľa.
Je pravda, že chcete zaviesť previerky sudcov, ich hodnotenie a opätovné výberové konania?
Ak máme smerovať ku kvalite a časom vyselektovať sudcov, ktorí nie sú hodní svojho povolania, tak ich pravidelné hodnotenie je jediný nástroj, ktorý musíme opäť zaviesť aj my. V Rakúsku má sudca každoročné hodnotenie založené v spise a jeho výsledky majú vplyv na jeho kariérny rast. V prvom polroku chcem vytvoriť pracovnú skupinu, v nej budú zastúpení aj sudcovia, a budeme diskutovať, ako systém nastaviť.
Skôr som sa pýtal, či sudcovia budú musieť prejsť previerkami alebo výberovým konaním.
Zákon jednoznačne hovorí, že funkčné obdobia jednotlivých predsedov súdov dobehnú podľa doterajších predpisov. To nevylučuje, že keď zistím, že predseda si neplní povinnosti, porušuje zákon, nedodržiava sa náhodné prideľovanie prípadov a podobne, že nebudem konať a vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť alebo že niektorého predsedu neodvolám.
Doteraz ste neodvolali žiadneho.
Neprišla som na ministerstvo robiť politické rozhodnutia a odvolávať predsedov súdov podľa toho, či sa mi niektorý páči, alebo nie, ani nie podľa toho, čo sa šušká na chodbách, a dokonca ani nie podľa toho, či za odvolanie niekoho sa prihovorí dokonca možno aj nejaká časť sudcov. Pristúpim k tomu až vtedy, keď z mojich analýz výsledkov práce súdu vyplynie, že sudca si neplní povinnosti v zmysle zákona.
Zatiaľ ste spokojná so všetkými?
Nie. Ale ešte nemám dokončené všetky podklady na to, aby som mohla robiť rozhodnutia.
Niektorí šéfovia súdov teda môžu čakať odvolanie?
(Ticho)
Mali by sa kompetencie, ktoré si teraz beriete, vrátiť v budúcnosti sudcom?
Neviem, o akých kompetenciách hovoríme. Ja viem, ktorých som sa vzdala.
Tvorba výberových komisií, kde získavajú prevahu členovia vymenovaní ministerstvom spravodlivosti a parlamentom.
Aj doteraz malo ministerstvo v komisiách zástupcu (jedného z piatich, pozn. Pravdy). Čiže to nie je nová kompetencia. Sudca je vyberaný na doživotie. Nemyslím si, že je legitímne, aby sudcov vyberali iba sudcovia, ak vychádzame z faktu, že sudcovská moc je jedna z troch mocí v štáte a všetky moci pochádzajú od ľudí. V situácii, keď o výbere mali rozhodovať len sudcovia, väzba na ľudí chýba.
Nemôže dôjsť k opačnému extrému, že koalícia svoj vplyv zneužije a do justície sa dostanú iba jej ľudia?
Garanciu, aby do toho nevstupovala politika, vidím v transparentnosti. Celý proces výberového konania bude odkrytý a ľudia budú môcť dokonca dávať námietky voči jednotlivým kandidátom. To vidím ako kľúčové. Dnes sa tvárime, že väčšinu komisií kreuje sudcovská samospráva a že je výber sudcov očistený od akýchkoľvek vplyvov. To nie je pravda. Žijeme v akomsi uzatvorenom právnickom kruhu, kde všetci akoby sme boli spolužiakmi. Dnes sa výber sudcov deje za zatvorenými dverami, výsledkom čoho je, že keď sa vypíše výberové konanie, veľmi často sa stáva, že sa dopredu po chodbách súdov šušká, pre koho je to výberové konanie vypísané. Zhodou okolností je väčšinou táto šuškanda aj pravdivá. Práve tu je dôležitá transparentnosť, pretože vtedy si členovia výberových komisií alebo tí, ktorí participujú na jednotlivých rozhodnutiach, nemôžu dovoliť rozhodnúť na základe telefonátu alebo vplyvu, ale musia urobiť seriózne rozhodnutie.
V parlamente minulý týždeň zaznelo, že viaceré riadiace posty na vašom ministerstve obsadili bývalí absolventi právnickej fakulty z Košíc z jedného ročníka. Je to pravda?
Neviem.
Má ísť o šéfa trestnej, civilnej a legislatívnej sekcie.
Viem, kto je na týchto pozíciách, ale musím sa ich spýtať, či sú spolužiaci. Každý má inú kariérnu genézu. Generálny riaditeľ sekcie legislatívy začínal na ministerstve v roku 2003 a odvtedy tu pôsobí. Poznala som ho ešte z čias, keď som tu pracovala. Generálny riaditeľ civilnej sekcie bol vyšší súdny úradník a tiež som poznala jeho prácu, pretože publikuje a bol aktívny aj v minulosti, keď sme zavádzali reformu obchodného registra. Toho tretieho som spoznala až teraz, bol pre mňa úplnou neznámou.
Neboli tie posty obsadené výberovým konaním?
Pozícia na legislatíve a sekcii civilného práva áno, čo sa týka sekcie trestného práva, ide o zastupovanie.
Priznali ste, že boli na vás tlaky, čo sa týka justičných čakateľov. Loboval niekto u vás v prospech Harabina?
Nie, naopak. Čo sa týka justičných čakateľov, je to tak, ako som povedala. Na Slovensku sme my právnici všetci spolužiaci a mala som zopár nepríjemných telefonátov, lebo aj v mojom ročníku máme deti, ktoré sú justičnými čakateľmi. Odmietla som ich, lebo nie som pripravená robiť legislatívu podľa toho, či niekto protežuje niektorého justičného čakateľa.
Zákon o sudcoch, ktorý minulý týždeň potvrdil parlament, bude nakoniec platiť až od mája. Niektorí justiční čakatelia tak ešte zrejme stihnú v apríli zložiť justičnú skúšku. Dostanú túto šancu aj deti tých, ktorí vám telefonovali?
Termín justičnej skúšky určuje justičná akadémia. Prvý máj, ktorý navrhol prezident ako termín účinnosti zákona, sa mi ťažko vníma ako úplná náhoda. Ministerstvo spravodlivosti rozhoduje iba o jednej veci – o započítaní predchádzajúcej praxe justičnému čakateľovi. Odkedy som nastúpila na pozíciu, zaviedli sme prax, že započítavame iba prax vyššieho súdneho úradníka a nie inú právnickú prax.
Znamená to, že niektorým čakateľom znemožníte, aby mohli v poslednej chvíli justičnú skúšku zložiť?
Zatiaľ cez moje ruky nešiel žiadny návrh. Ja len vopred prostredníctvom tohto rozhovoru hovorím, že nie som pripravená započítať rôznu prax, ktorú mali predtým, ako sa stali justičnými čakateľmi, a započítam im len prax vyšších súdnych úradníkov. Netuším, koľkých sa to týka.
Navrhnete disciplinárne stíhanie Harabina aj pre ďalšie skutky?
Tam, kde budem presvedčená, že ide o skutok, ktorý je nespochybniteľne disciplinárnym previnením, takýto návrh dám. Zatiaľ som dala dva, za ktorými si stojím. Nechcem vnášať politiku do disciplinárnych konaní.
Na stole máte už dlhšie od členov Iniciatívy za otvorenú justíciu dohromady štyri alebo päť podnetov, z ktorých ste čerpali iba čiastočne. Už ste ich uzavreli?
Väčšinu z nich som už uzavrela a rozhodla som sa v tých veciach nepodať návrh na disciplinárne konanie.
Štefan Harabin nedávno zvolal plénum, ktorého predmetom bola na súdoch ešte nie právoplatne neuzavretá otázka diskriminačných žalôb. Toto nevidíte ako dôvod na jeho disciplinárne stíhanie?
Vzbudzuje to vo mne obavu o fungovanie Najvyššieho súdu ako takého. Za najväčší problém vnímam, že sudcovia pléna takýto program schválili a rozhodovali o tom. V prvom rade plénum rozhodovalo o veci, ktorá mu neprináleží. Po druhé, plénum rozhodovalo v živej veci a zaujalo k nej stanovisko. Tým akoby spochybnilo právo štátu, ktorý zastupujem v týchto kauzách, na spravodlivý proces a nestranného sudcu. Pretože Najvyšší súd a jeho sudcovia sú potenciálne tou poslednou inštanciou, ku ktorej sa možno budeme musieť dovolávať pri obhajobe záujmov štátu. Plénum teraz veľmi spochybnilo, že Najvyšší súd bude schopný nestranne a nezaujato rozhodovať v týchto veciach.
Nie je to dôvodom na stíhanie Harabina?
Tam, kde budem jednoznačne presvedčená, že je nespochybniteľná zodpovednosť Štefana Harabina, takéto konanie začnem. Tu vnímam veľkú spoluzodpovednosť všetkých sudcov Najvyššieho súdu.
Ak je súdna reforma pre súčasnú vládnu koalíciu taká dôležitá, prečo parlament zatiaľ nevymenil svojich troch členov v Súdnej rade?
Viete, že teraz sa novelizuje Rokovací poriadok Národnej rady a myslím si, že keď parlament bude mať uzavretú otázku Rokovacieho poriadku, pristúpi aj k tomuto.
Prečo to nebolo možné doteraz? Obávate sa tajnej voľby, ktorou sa členovia volia?
Neobávam, ale myslím, že v situácii, keď sa mení Rokovací poriadok, je správne, aby si najskôr parlament upravil spôsob, akým rokuje, a potom riešil takéto zásadné otázky.
Čo hovoríte na to, že Dobroslav Trnka aj po druhom februári ako námestník šéfuje Generálnej prokuratúre?
Je to škandál. Dvakrát po sebe nedostal dôveru parlamentu, skončilo sa mu funkčné obdobie. Spôsob, akým si pre seba vytvoril námestnícke miesto a pokračuje v pozícii námestníka, ktorý vlastne riadi Generálnu prokuratúru, je neprijateľný. Myslím si, že to sú kroky, ktoré ho diskvalifikujú ako potenciálneho kandidáta na generálneho prokurátora.
Tesne pred odchodom Dobroslava Trnku z funkcie sa ešte uskutočnilo výberové konanie na 20 čakateľov prokuratúry. Trnka najprv sľúbil, že mená zverejní, nakoniec to odmietol. Čo s týmito čakateľmi bude?
Podľa navrhovanej právnej úpravy sa z nich stanú asistenti prokurátorov. Mohli by ďalej pôsobiť na prokuratúre s tým, že ak by sa chceli stať prokurátormi, museli by prejsť výberovým konaním.
Trnka sa vyhovoril na to, že nemá súhlas uchádzačov so zverejnením ich osobných údajov. Vy ste zoznam justičných čakateľov zverejnili.
Keď sme dostali žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, vyhodnotili sme to tak, že ho môžeme poskytnúť. Samotné mená a priezviská nie sú osobné údaje.
Čo sa stane s vojenskými prokurátormi? Posilnia rady civilných?
Návrh zákona nepredpokladá, že by vojenskí prokurátori prešli na všeobecnú prokuratúru, ale je to vec ďalších rokovaní. Je to predovšetkým finančná otázka. Toto je riešenie, ktoré stojí štátny rozpočet najmenej peňazí. Rozumiem tomu, že prokuratúra má záujem o týchto ľudí, ale potom treba doriešiť peniaze na nich. Nie je to politická otázka.
Navrhujete, aby prokuratúra mala povinnosť zverejňovať uznesenia, ktorými zastaví trestné stíhanie. Nemali by mať takúto povinnosť aj policajní vyšetrovatelia?
V mojej kompetencii je riešiť prokuratúru. U prokurátora je to naozaj definitívne a finálne rozhodnutie, ktoré už nikto nemá možnosť preskúmať. Preto si myslím, že je dôležité, aby rozhodnutia, kde prokuratúra s definitívnou platnosťou končí trestné stíhanie, boli zverejnené. Tam je aj najväčší potenciál pre korupciu. Vo všetkých predchádzajúcich inštanciách je nejaký mechanizmus opravného prostriedku.
Vášho syna chytili vlani policajti za volantom bez vodičského preukazu. Už je to doriešené?
Je to ukončené.
Ako sa to skončilo?
Nemôže šoférovať a vlastne ďalej neviem. Je to vec môjho dospelého syna. Musela by som sa ho opýtať.
Nerozprávate sa o takých dôležitých veciach?
Samozrejme, že sa rozprávame. Teraz ste ma však zaskočili. Zistím to a dám vám vedieť.
(Neskôr ministerka doplnila, že syn má podmienečne zastavené stíhanie so skúšobnou lehotou na 18 mesiacov.)