Novela zákona o občianstve už rozhádala koalíciu a zablokovala parlament. Rokovanie o mnohých dôležitých zákonoch dokonca odložila až na marec.
K novej dohode, ktorá situáciu vyrieši, chce teraz koalíciu priviesť premiérka Iveta Radičová. O vládnom návrhu bude rokovať nielen s lídrami koaličných strán, ale aj predsedom ústavnoprávneho výboru parlamentu Radoslavom Procházkom a šéfom Obyčajných ľudí Igorom Matovičom. Tí hlasovali za novelu predloženú Smerom, čo Most považuje za porušenie koaličných dohôd.
Ustúpiť sa však zatiaľ nechystá nik. Procházka aj Matovič trvajú na požiadavke, aby sa druhé občianstvo viazalo na reálne väzby na iný štát, ako je trvalý pobyt, štúdium, podnikanie a podobne. Podľa nich nie je možné získavať druhé občianstvo na etnickom princípe, ako ho prisudzuje zahraničným Maďarom vynovený Orbánov zákon. Procházka upozorňuje, že Maďarsko je len krok od toho, aby krajanom v susedných štátoch priznalo aj právo voliť a byť volený.
„Je mimoriadne nebezpečné, ak sa osoby, ktoré sú pôvodcami a zároveň potenciálnymi vykonávateľmi štátnej moci Slovenskej republiky, majú stať pôvodcami a zároveň potenciálnymi vykonávateľmi štátnej moci Maďarskej republiky. Presne to by nastalo, ak by naši občania získali priamy podiel na štátnej moci Maďarska,“ hovorí Procházka.
Koalícii preto navrhne, aby občianstvo viazala na reálne väzby v druhej krajine. Ten, kto ich nemá, by o slovenské prišiel. Ústupkom Mostu by bolo, že toto obmedzenie by zaniklo dňom, keď začne platiť dohoda s Maďarskom o dvojakom občianstve. Prvé stretnutie expertov, ktoré ju majú dohodnúť, bude tento štvrtok.
Ustúpiť však nemieni ani Most. Za najlepší stále považuje doterajší koaličný návrh. Ten druhé občianstvo, získané bez obvyklých väzieb, ako je pobyt či rodinné väzby, neuznáva. Edita Pfundtner z Mostu je na rozdiel od kolegu z ústavnoprávneho výboru Procházku presvedčená, že má oporu v medzinárodnom práve. „Rétoriku, ktorú používa pán Procházka, musím, bohužiaľ, prirovnať k rétorike Smeru, tiež straší pochodovaním Maďarov po južnom Slovensku,“ dodala.
Pripomenula, že Procházka bol predkladateľom novely zákona o štátnej službe policajtov, colníkov a vojakov, ktorou KDH podmienilo súhlas s koaličnou novelou o občianstve. „Pán Procházka päť mesiacov vedel, že my tu máme iný návrh a vôbec k tomu nepodal nič. 74 poslancov ten návrh prijalo, a to bol koaličný návrh, nie Bugárov, a teraz on prichádza s riešením, pre čo musí získať podporu koaličných poslancov a ja musím vedieť, čo to je,“ zhrnul pozíciu Mostu predseda Béla Bugár.
Procházkov návrh sa mu nepozdáva. „Z toho, čo hovorí, mi vychádza, že fakticky by chcel trestaním občanov prinútiť maďarskú vládu, aby konala. No ja si to nemyslím, že by sme mali takto zneužiť občanov.“
Matovič zatiaľ nijaký návrh nemá, čaká, čo predloží koalícia. Nájsť prienik medzi pôvodným návrhom koalície a jeho či Procházkovým riešením je podľa neho nemožné. „Keď oni povedia, že všetkým dávajme všetko, nikoho nebudeme trestať, tak aký tam urobíte ústupok,“ dodáva. A ako budú podľa neho vyzerať rokovania, ktoré majú odblokovať prácu parlamentu? „To určite bude zákusok, toto. To si neviem predstaviť,“ prorokuje ťažké hľadanie zhody.
„Máme čas na dohodu. Nie je to problém Mostu - Híd, ale celej koalície – aby naši občania nestrácali občianstvo proti svojej vôli,“ povedal predseda poslaneckého klubu Mostu László Solymos.
Čo zablokovala nedohoda o občianstve
platy starostov – parlament mal definitívne schváliť zásadnú zmenu odmeňovania starostov a primátorov, ktorí by dostávali pevnú sumu podľa veľkosti obce či mesta. Novela mala platiť od marca.
platby externistov za vysokoškolské štúdium – parlament mal prerokovať novelu vysokoškolského zákona, ktorá reagovala na rozhodnutie Ústavného súdu. Všetci externisti budú za štúdium platiť, tí, čo začali bezplatné štúdium, ho však budú môcť za týchto podmienok aj dokončiť. Ústavný súd tiež zrušil určovanie limitov pre počet študentov prijímaných na externé štúdium. Ustanovenia prestali včera platiť, parlament by mal zladiť zákon s nálezom súdu aj formálne.
obecná polícia – parlament mal rozhodnúť o zmene zákona o obecnej polícii, ktorá by pomohla malým obciam. Tie, ktoré nemajú obecnú políciu, by sa mohli dohodnúť s obcou, ktorá ju má, aby zasahovala aj u nich. Rozšírenie právomoci obecnej polície na územie inej samosprávy malo platiť od apríla.
kontrola v teplárňach – parlament mal uznesením požiadať Najvyšší kontrolný úrad, aby preveril hospodárenie v Bratislavskej, Martinskej a Zvolenskej teplárenskej a zistil, prečo sú v strate, kým ostatné sú ziskové. Hospodárenie má skontrolovať aj v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a preveriť kontrakty bývalej ministerky práce Tomanovej s Centrom privátnych sociálnych služieb Privilégium, pre ktoré v minulosti pracovala. NKÚ má vyčísliť výšku dotácie, ktorú by mohlo ministerstvo žiadať späť.
protest proti násiliu voči kresťanom – poslanci mali prijať Vyhlásenie k prenasledovaniu kresťanov vo svete, ktoré navrhlo KDH. Mali v ňom apelovať na vládu, aby perzekúcie kresťanov a iných náboženských menšín vo viac ako 60 krajinách sveta zohľadnila aj v zahraničnej politike.
Čo čaká koalíciu
voľba generálneho prokurátora – po neschopnosti zvoliť ho v tajnej voľbe sa v koalícii vytratila dôvera, preto potrebuje v parlamente presadiť zmenu zákonov, aby ho mohla voliť verejne. Na schôdzi, ktorá sa má začať 22. marca, by mali definitívne schváliť zmenu rokovacieho poriadku parlamentu s verejnou voľbou šéfa prokuratúry. Zmena zákona o prokuratúre a súvisiacich noriem má ísť do parlamentu do prvého čítania.
dohoda na daňovej a odvodovej reforme – prvé rokovanie koaličných expertov s ministrom Mihálom a Miklošom malo byť minulý štvrtok v Národnej rade, pre krízu po hlasovaní o občianstve ho odložili. KDH považuje návrhy SaS za neprijateľné a predpovedá dlhé a ťažké rokovania.