Ako sa v Nemecku osvedčil nový systém, keď vodičský preukaz môžu dostať už 17-roční šoféri, ktorí jazdia v sprievode skúseného vodiča?
Zatiaľ veľmi dobre. Tento model sa už dostal aj do zákona o cestnej premávke. Títo vodiči majú menej nehôd ako tí, čo dostanú vodičák v osemnástich a sprievodcu nepotrebujú. Funguje to tak, že 17-ročný začiatočník šoféruje so starším spolujazdcom, ktorý ho sprevádza rok. Od osemnástich potom môže jazdiť sám. Sprievodca na to potrebuje povolenie, preveria ho, či je zdravotne spôsobilý, či nespáchal trestný čin a neporušoval dopravné predpisy.
Na Slovensku je nebezpečná najmä skupina mladých začínajúcich vodičov. Čo sa s tým dá robiť?
U nás je to podobne. Ide o skupinu vodičov od 18 do 25 rokov, ktorí zapríčiňujú najviac nehôd, aj smrteľných. Zaujímavé je, že z pohľadu veku sa títo vodiči úrovňou rizika vyrovnajú skupine nad 75 rokov. V Európe sa teraz diskutuje, či týmto ľuďom nejako obmedziť platnosť vodičského preukazu, aby trebárs každých desať rokov robili nové skúšky. Môj názor je, že sa to nemá vynucovať. Veď niekto je už v päťdesiatke starý ako osemdesiatnik a iný zase v sedemdesiatke mladý ako 50-ročný. Uprednostnil by som dobrovoľné vyšetrenia, za ktoré by starší vodiči potom dostali nejakú odmenu, napríklad zľavu na poistení.
Obmedzuje Nemecko čerstvým vodičom platnosť vodičského preukazu?
Nie, ak ho niekomu vydajú, platí do konca života. S výnimkou, ak má nejaké problémy, jazdí pod vplyvom alkoholu a podobne. Pre začínajúcich vodičov však platí dvojročná skúšobná lehota. Keď sa v tom čase previnia, musia navštíviť rehabilitačný kurz a skúšobná lehota sa im predĺži o ďalšie dva roky. Rehabilitačný kurz je vlastne psychologické školenie, ktoré spravidla pozostáva z troch až štyroch sedení trvajúcich jeden a pol hodiny, rozdelených na dva-tri týždne.
Čo sa na takej rehabilitácii učia?
Ako sa majú správať. Keď napríklad jazdia rýchlo, vysvetlia im, aké riziko podstupujú. Učia ich, aby sa nedali vyprovokovať, keď im niekto ukazuje vztýčený prostredník. Vysvetľujú im chyby, ktorých sa majú vyvarovať. Hovoria im o brzdení a brzdnej dráhe, prečo sa do zákruty nemajú rútiť deväťdesiatkou, prečo treba dodržiavať potrebný odstup medzi vozidlami a ako si ho vypočítajú. Aby tie veci pochopili, lebo všetci vedia, že je niečo zakázané, ale nie vždy rozumejú prečo. Výchova je lepšia ako represia.
Ako nemecká polícia postupuje, keď vodičovi zistí v krvi alkohol?
To je rôzne. Keď má povedzme 0,5 promile, nič nevyviedol, no policajti pri rutinnej kontrole zistia, že jazdil pod vplyvom alkoholu, dostane pokutu 500 eur a zákaz jazdy na jeden-dva mesiace. Potom môže zase šoférovať. Keď má však 0,5 promile a robí na ceste „myšičky“, musí ísť na vyšetrenie k znalcovi a môže stratiť vodičák. Od 1,1 promile je to trestný čin. Keď sa k tomu pridá aj smrteľná nehoda, môže skončiť za mrežami. Všetko závisí od okolností.
Európska komisia navrhla pre mladých vodičov obmedzenie nočnej jazdy, lebo práve v noci často spôsobujú nehody pri návrate z diskoték. Čo si o tom myslíte?
Neschvaľujem to. Za jedného-dvoch previnilcov by nemali pykať tisíce ďalších. Všetky prípady treba posudzovať individuálne. Mladí vodiči spravidla spôsobujú závažné nehody, ktorých sa potom chytajú médiá. Ale ďalšie tisíce ich jazdia pokojne. Prečo by ich za to mali trestať? To nie je správne.
Niektorí odborníci tvrdia, že auto je zbraň, a preto by vodiči mali podstupovať psychotesty.
V Španielsku to tak funguje. Každý žiadateľ o vodičák musí ísť k psychológovi. Ja to nepovažujem za nutné. Je to však nevyhnutné, keď vodič niečo vyvedie. Tí, čo jazdia divo, agresívne, pod vplyvom alkoholu alebo drog, nech idú k psychológovi. Ale načo všetci?
Aký je váš názor na varovné bilbordy pri cestách alebo kampane s drastickými ukážkami havárií?
Je to sporné. Pri tabuliach účinok netrvá dlho. Vodič vidí bilbord, spomalí a opäť pridá. Je lepšie, keď policajti vodiča hneď zastavia a poučia. Odstrašujúci účinok takých kampaní je minimálny. Najväčší účinok majú priame kontroly. Uvediem príklad – na mieste, kde vodiči často porušujú predpisy, začnú policajti merať rýchlosť a zastavovať autá. Po čase sa to rozkríkne a šoféri tam už jazdia opatrne. Vtedy sa policajti presunú inam. Tak budú miesta striedať, kým si nijaký vodič nebude istý, kde rýchlosť merajú a kde nie.