Pochybnosti o forme, ktorú zvolila vláda Ivety Radičovej, majú aj analytici. „Keď už nevedia kam z konopí, hľadajú riešenia typické pre živelné pohromy. Takéto riešenie je v krajine, kde sa nič také neudialo, veľmi neštandardné,“ hodnotí sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK. Myslí si, že ohlásené opatrenie zapôsobí na popularitu vládnych strán skôr kontraproduktívne.
Charitatívne organizácie by mali už v apríli rozdeliť pre 370-tisíc ľudí v hmotnej núdzi okolo 45-tisíc ton múky zo štátnych rezerv. Podľa Haulíka je otázkou, či ľudia potrebujú práve takúto pomoc. „Hrozba, že sa to minie účinkom, je veľká a ostatní, ktorých sa to netýka, to môžu vyhodnotiť ako zúfalstvo vlády,“ mieni sociológ. Vylúčené podľa neho nie je ani to, že s múkou sa bude špekulovať.
„Milosrdenstvo je v každej dobe vítaný ľudský a aj inštitucionálny prejav. Verejnosť však neočakávala milosrdný dar, ale aspoň dve, tri skutočne systémové opatrenia,“ hovorí o kroku vlády politológ Michal Horský. Ak verejnosť oprávnene očakávala, že vláda odpovie na súčasný rast cien potravín, tak výsledok, ktorý premiérka Iveta Radičová oznámila spoločne s ministrami pôdohospodárstva a hospodárstva, bol podľa neho neprimeraný. Horský pripomína, že spôsob uskutočňovania vládnej politiky a jej prezentácie pred verejnosťou je od samého začiatku slabou stránkou koalície.
Sociologička Zuzana Kusá navyše upozorňuje, že vláda na jeseň minulého roku zabudla valorizovať dávky v hmotnej núdzi a príspevky k nim. „Toto ako dobrý imidžový krok môžu vnímať len tí, ktorí si nevšimli, že vláda nevykonala to, čo všetky slušné vlády urobili predtým,“ povedala Kusá.
Horský považuje za kontraproduktívny aj postoj ministra hospodárstva Juraja Miškova, ktorý na tlačovej konferencii o prídeloch múky a cestovín, vystúpil tiež. Miškov tam vyhlásil, že k zníženiu cien potravín by mali prispieť aj lacnejšie energie, a preto bude vplývať na regulačný úrad, aby energetické monopoly nemali neprimerané zisky. „Popredný bojovník, ktorý bol nespokojný s politikou regulačného úradu, sa zrazu premenil na jeho kritika z opačnej strany pre jeho údajnú toleranciu k cenotvorbe energií,“ hodnotí politológ.
Koalícia hovorí, že dôvodom vysokých cien sú globálne vplyvy, ale aj politika bývalej vlády. Opozícia oponuje, že Radičovej kabinet by mal radšej znížiť DPH, zvýšiť priamu finančnú podporu poľnohospodárov, opäť zaviesť 6-percentnú DPH na predaj poľnohospodárskych produktov z dvora či daňovú výnimku na červenú naftu. Expremiér Robert Fico varuje, že vinou konsolidačného balíčka vlády príde ešte ďalšia vlna zdražovania.
Šéf parlamentného výboru pre sociálne veci Július Brocka z KDH je presvedčený, že sa zvolilo racionálne riešenie a nejde o jediný a najúčinnejší prostriedok boja proti chudobe. Podľa neho vláda robí aj iné opatrenia a „toto je len jedna epizóda“. Pripomenul, že boli aj časy, keď vlády sypali obilie do mora, aby jeho cena neklesala. Vyjadrenia „salónnych ekonómov“ o možnosti znížiť DPH alebo zvýšiť dávky v hmotnej núdzi sú podľa Brocku jednoduchým opatrením a prácou pre byrokratov. Myslí si, že verejnosť sa naučí vnímať problém vysokých cien potravín v súvislostiach, pretože na neúrodu mali vplyv požiare v Rusku, obrovské povodne v Austrálii či výkyvy počasia v Amerike. Rovnako revolúcie v krajinách Afriky, ktoré sú producentmi ropy, sa premietajú do drahšej nafty, čo sa tiež prenáša do cien potravín.
Predseda finančného výboru parlamentu Jozef Kollár zo SaS netvrdí, že opatrenie vlády je „ultrasystémové“, ale na prechodné obdobie môže cielene pomôcť. Nečuduje sa, že zámer kritizuje Fico, „pretože mu to odoberá sociálnu agendu, čo pravdepodobne od pravicovej vlády nečakal“. Myslí si, že keby bol dnes pri moci Fico, možno by robil to isté. „Nehodnotil by to tak, že vláda rozdáva žobračenky. Je svetová potravinová kríza, ak sa vláda rozhodne sociálne slabším dočasne pomôcť, prečo to zo všetkých strán kritizovať.“ O zvýšení dávok v hmotnej núdzi má Kollár skôr pochybnosti. Niektorí prijímatelia pomoci by ich totiž nemuseli využiť na potraviny, ale ich prepijú a prefajčia.