Budapešť odmieta rokovať o občianstve

Podľa Budapešti odporuje zásadám, na ktorých sa predtým dohodli premiéri Viktor Orbán a Iveta Radičová.

„Tento návrh je zjavne neprijateľný a nerokovateľný,“ vyhlásil včera Martonyi pre Kossuth Rádió. Ďalšie diskusie podmienil zmenou reštriktívneho zákona o občianstve, ktorým Ficova vláda reagovala na Orbánov zákon, prideľujúci občianstvo len na základe etnických väzieb na Maďarsko. Šéf maďarskej diplomacie očakáva, že Bratislava zruší ustanovenie o strate slovenského občianstva pri nadobudnutí občianstva iného štátu.

Predseda Mostu Béla Bugár si myslí, že Budapešť dala najavo, že o dohode rokovať nechce. O to dôležitejšie je, aby si Slovensko problém čo najskôr vyriešilo doma. „My to musíme vyriešiť. V pondelok je posledný deň, keď sa ešte môžeme dohodnúť,“ hovorí Bugár.

Lídra Obyčajných ľudí Igora Matoviča prekvapila Bugárova podmienka na rýchlu dohodu. Pripomenul, že od stiahnutia koaličnej novely o občianstve z parlamentu ubehli dva týždne a nikto žiadne rokovania nenavrhol. „Dva týždne sa nič nedialo a teraz sa musíme dohodnúť rýchlo? Na to nie som pripravený,“ povedal. Ako by mohol vyzerať kompromis, z ktorého má po pondelkovom rokovaní zástupcov koaličných strán vzísť vládna novela zákona o štátnom občianstve, si nevie predstaviť. Je presvedčený, že požiadavka štyroch Obyčajných ľudí a poslanca KDH Radoslava Procházku podmieniť udelenie druhého občianstva reálnymi väzbami na krajinu je nezlučiteľná so snahou Mostu nikoho za nič netrestať. „Nie že by som nebol ochotný ku kompromisu. Ale to je ako oheň a voda,“ dodal Matovič.

Poslanec Szilárd Somogyi z SaS bol jedným z predkladateľov neúspešnej novely o občianstve. Dnes už neverí, že v tejto podobe môže prejsť. „Nemôžeme ísť s tým istým, lebo už to raz neprešlo. Išli by sme do vopred prehratého boja,“ konštatoval aj Pavol Abrhan z KDH. Problém s novelou, ktorá iba konštatovala neplatnosť maďarského zákona na slovenskom území, by malo aj jeho hnutie. Viacerí poslanci súhlasili s názorom Procházku, že druhé občianstvo treba podmieniť väzbami na krajinu, ako je pobyt, práca či štúdium. „Malo to svoje rácio,“ súhlasil na svojom blogu aj predseda SaS Richard Sulík. Abrhan je k dohode rovnako skeptický ako Matovič. „Keď počúvam aj pána Matoviča, podľa mňa sa kompromis nájsť nedá.“

Počet ľudí, ktorí popri hádkach politikov stratili slovenské občianstvo, medzitým rastie. Keď neprešla koaličná novela, bolo ich 31, po dvoch týždňoch je ich 38. Iba jeden prišiel o slovenské kvôli maďarskému.

KDH a Matovič majú problém aj s novelou zákona o používaní jazykov menšín, ktorý vláde v stredu predloží vicepremiér Rudolf Chmel z Mostu. Do parlamentu má ísť na marcovú schôdzu, podporu však nemá zaručenú ani v SDKÚ. Poslanec za SDKÚ Tomáš Galbavý verí, že koalícia sa s novelou nebude zbytočne ponáhľať. „Skôr, ako nebude na tomto zákone zhoda minimálne 76 hlasov, nebolo by rozumné ho predkladať,“ hovorí.

Matovič dúfa, že koalícia sa poučila a nebude dávať do parlamentu zákony, ktoré nemajú podporu. Rovnako ako pri občianstve by uprednostnil dohodu naprieč politickým spektrom, teda aj s opozíciou. „Takéto citlivé zákony by sa nemali meniť s každou novou garnitúrou,“ myslí si. Najskôr by sa mal vyriešiť problém s občianstvom, až potom sa púšťať do ďalšej výbušnej témy.

KDH svoje výhrady pomenovalo jasne. Nechce znížiť hranicu používania jazykov menšín z 20 na 15 percent podielu v populácii obce, obáva sa aj rozšírenia práva hovoriť materinským jazykom na armádu, políciu a hasičov. „Čakáme na stanovisko ministerstva obrany a vnútra,“ povedal Abrhan. Vôbec sa im nepáči povinnosť dvojjazyčnosti u súkromníkov. V návrhu novely však je, čo by znamenalo, že tam, kde je 15 percent menšiny, musia byť napríklad jedálne lístky v reštauráciách alebo ponuka obchodov aj v jej jazyku.