Desiaty dodatok k čiastkovej zmluve o dielo podpísal s firmou Nižňan ako štatutárny zástupca v utorok 22. februára. Celkové náklady na rekonštrukciu hradného paláca tak podľa Kancelárie NR SR predstavujú 63 180 450 eur. Verejnosť si bude môcť prvýkrát prehliadnuť obnovené priestory počas Dňa otvorených dverí Národnej rady SR, ktorý je naplánovaný na 17. novembra.
Rekonštrukčné práce na hradnom paláci pozastavila Kancelária NR SR po voľbách v lete minulého roka, aby prehodnotila rozsah niektorých prác ako aj zazmluvnené podmienky. S Váhostavom rokovala od augusta 2010. Sedemmiliónová úspora bola kompromisom. „Istú zľavu na práce dal Váhostav, zároveň sme my prehodnotili rozsah niektorých prác, ktoré boli v minulosti doobjednané v dodatkoch k pôvodnej zmluve,“ povedal agentúre SITA Nižňan.
Kancelária napríklad zredukovala efektné osvetlenie v interiéri, od čoho si do budúcnosti sľubuje aj úsporu na energiách. Nižňan vraví, že zmeny v dodatku konzultovali so Slovenským národným múzeom, aby podmienky vyhovovali aj muzeálnym zbierkam. „Garantujem účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť každého jedného eura vynaloženého na dokončenie rekonštrukcie,“ uzatvoril Nižňan.
Bratislavský hrad začali rekonštruovať v apríli 2008 a tender na obnovu vyhrala firma Váhostav. Ťažiskom rekonštrukčných prác je hradný palác, ktorý bol v zlom stavebno-technickom stave. Po rekonštrukcii malo v pláne predchádzajúce vedenie parlamentu umiestniť v suteréne expozíciu dejín Bratislavského hradu a sprístupniť tu originály nálezov z obdobia Veľkej Moravy.
Prvé poschodie malo zostať podľa plánov miestom štátnej reprezentácie ako aj nových výstavných priestorov. Na druhom poschodí sa počítalo s hradnou obrazárňou a na treťom s novou reprezentatívnou historickou expozíciou Slovenska a prezentáciu ľudovej kultúry na Slovensku. V podkroví na štvrtom poschodí plán počítal s depozitármi Slovenského národného múzea a pod Čestným nádvorím s lapidáriom – výstavou kamenných artefaktov. V jednej z hradných veží mala byť vyhliadka. Sprístupniť pre verejnosť sa mala aj pôvodná podzemná chodba spájajúca palác s cisternou. Pri rekonštrukcii sa počítalo s novým osobným výťahom pre bezbariérový prístup do všetkých častí paláca.
V severnej časti areálu by mala pribudnúť baroková záhrada, ktorá zanikla po veľkom požiari v roku 1811. Pod ňou podľa plánu mali vybudovať jednopodlažnú garáž pre dvesto áut s vjazdom zo Zámockej ulice. Podľa vedúceho Kancelárie NR SR Michala Nižňana však aktuálna vláda garáže zrejme nepostaví. „Nemyslím si, že na tento účel v tomto vládnom období vyčlenia peniaze,“ uviedol Nižňan. V pôvodnom pláne sa myslelo aj na znovupostavenie oranžérie z čias Márie Terézie. Finančne veľmi náročnou časťou rekonštrukcie mala byť stavba zimnej jazdiarne v jej historickej podobe. Viacúčelová 42 metrov dlhá sála s kapacitou 500 miest mala podľa plánu slúžiť na kultúrne a spoločenské podujatia.
Rekonštrukcia mala pôvodne vyjsť na 3,8 miliardy korún (126,1 mil. eur), no postupne sa predražovala. Dôvodom boli podľa bývalého šéfa parlamentu Pavla Pašku archeologické nálezy z rímskeho obdobia. Verejnú súťaž na obnovu Hradu v roku 2007 vyhrala firma Váhostav, za ktorou stojí Juraj Široký. Vybrala ju Kancelária Národnej rady SR spomedzi dvoch uchádzačov. Posledná rekonštrukcia Bratislavského hradu, ktorý sa týči 85 metrov nad Dunajom, sa uskutočnila v rokoch 1956 až 1968.