Prípad, ktorý sa stal v stredu v základnej škole v Prešove, kde agresívne deti zo špeciálnych tried musela krotiť polícia, ešte podľa nich neznamená, že je celý systém zlý. Na druhej strane však agresivita detí rastie, takže nebezpečenstvo konfliktov trvá.
Mária Balážová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie tvrdí, že model špeciálnych tried je dobrý a má svoje opodstatnenie. Aj takéto deti podľa nej totiž majú právo navštevovať školu. „Ich segregácia by nebola správna, musia mať kontakt so školou. Čo by s nimi inak bolo? Nie všetci rodičia môžu deťom zabezpečiť vzdelávanie doma,“ upozornila Balážová. Ako dodala, učiteľ sa často nestíha venovať napríklad 20 žiakom v triede a ešte individuálne nejakým deťom, ktoré majú špeciálne nároky. Preto je vytváranie špeciálnych tried vhodným riešením. Detí v nich býva menej, učitelia sa im môžu viac venovať.
„Dôležitá je však pripravenosť týchto ľudí, lebo nejde len o ich pedagogické vzdelanie, ale aj osobnostnú a psychickú stránku. Je to nesmierne náročná práca. Sú to v podstate terapeuti, ktorí s tými deťmi musia vedieť vychádzať, zvládať ich a byť im oporou. Na tom to môže stroskotať,“ hovorí Balážová.
Detská psychiatrička z Liptovského Mikuláša Alžbeta Močiliaková sa s podobnými incidentmi, aký sa stal v prešovskej škole, už stretla. Pozná prípady, keď žiaci učiteľke nadávali, hodili po nej stoličku alebo jej dali zaucho. Podľa nej je výhodou, keď sú špeciálne triedy menšie, lebo čím viac žiakov majú, tým je nebezpečenstvo útoku väčšie.
„Ďalší problém je, že učitelia majú slabú autoritu a žiadne právomoci, ako deti spacifikovať. A keď sa také dieťa dostane do varu, agresivita sa rozšíri na celú triedu. V tom vidím veľké riziko pre učiteľov,“ varovala psychiatrička. V špeciálnych triedach by sa podľa nej mali skrátiť vyučovacie hodiny, aby sa žiaci nemuseli pridlho venovať jednej činnosti, ktorá ich potom môže nudiť a zbytočne rozčuľovať.
Okrem špeciálnych tried v rámci jednotlivých základných škôl pôsobia na Slovensku aj špeciálne školy, do ktorých sa umiestňujú žiaci s mentálnymi poruchami. Nahradili bývalé osobitné, respektíve pomocné školy. Útoky na učiteľov sa tam však nevyskytujú. Podobné konflikty nezažili ani v špeciálnych školách v Medzilaborciach, v Spišských Vlachoch či v Brezne.
„Máme tu žiakov, ktorí fetujú, fajčia, ľahko sa urazia. K veľkým problémom však nedochádza. Systém je v poriadku, tie deti len potrebujú individuálny prístup učiteľa,“ vysvetlila Miroslava Piliarová, riaditeľka Špeciálnej základnej školy v Brezne, kam chodí 235 žiakov s mentálnym postihnutím.
Vo všetkých troch spomenutých školách pritom drvivú väčšinu žiakov tvoria Rómovia. Tak ako v špeciálnych triedach v uvedenej škole v Prešove, kde šesť žiakov napokon museli predviesť policajti. Za priestupky ich však nepotrestali, lebo boli ešte maloletí.